Šimko: Urobil som aj chyby

Trikrát ste založili stranu, trikrát odišli. Ste karierista, dobrodruh, idealista alebo nevyrovnaný človek?

Za posledných pätnásť rokov je na Slovensku málo politikov, ktorí neboli vo viacerých stranách. Nie však preto, že by boli nevyrovnaní, ale preto, že politický vývoj je turbulentný a nové témy v spoločnosti prinášajú vznik nových strán. Moja prítomnosť v politickom živote je prítomnosťou v zápasoch s problémami, ktoré prináša doba.

Ale ako vysvetľuje to, čo hovoríte, váš pokus o návrat do KDH?

Dnes pominuli dôvody, ktoré viedli k potrebe širšieho frontu, vzniku SDK. Sú iné problémy. Jedným z nich je, že politika sa stáva biznisom. Strácajú sa hlbšie pohnútky a vnútorná motivácia založená na presvedčení. Aj to bol problém konfliktu, ktorý som mal s premiérom pred rokom a pre ktorý sme založili Slobodné fórum. Po hlbšej reflexii, ktorá trvala niekoľko mesiacov, som však dospel k názoru, že je potrebné vracať sa k základom.

Inými slovami, po desiatich rokoch si priznávate svoje omyly.

V tejto chvíli sa pokúsim vyhnúť hodnoteniam z tohto pohľadu, pretože to chce viac slov a hlbšie zamyslenie. V každom konflikte človek vychádza zo situácie v tom čase. Neskôr môže vnímať niektoré veci inak, môže si povedať, že by sa rozhodoval ináč. Vždy som sa riadil tým, čo som považoval za správne a čo si vyžadovala situácia. Samozrejme, aj ja som urobil chyby. Ale nikdy som nebol zástancom politiky záujmov.

Nie? Vy ste z tých troch strán predsa odišli po tom, čo sa vám nepodarilo stať predsedom.

To nie je pravda.

Neuspeli ste s osobnou ambíciou. Nedivte sa, že dojem je skazený.

Ale to nie je pravda. V KDH som nikdy nemal takúto ambíciu.

Nekandidovali ste, ale ambíciu ste mali.

S tým nemôžem súhlasiť. V KDH išlo o otázku, do akej miery si udržať vnútornú identitu alebo ísť do niečoho širšieho. Nehovorím, že som mal vo všetkom pravdu, veď to nemá nikto. Nebolo to tak, ako hovoríte. SDKÚ som neopustil preto, že som kandidoval na lídra, ale o rok neskôr, keď sme sa s premiérom zrazili v úplne inej situácii. Nemohol som prijať štýl, ktorým začal tlačiť na nejaké záujmové skupiny a usiloval sa odvolať vysokého štátneho funkcionára, šéfa NBÚ, bez toho, aby nám to náležite zdôvodnil. Áno, v Slobodnom fóre som mal ambíciu byť predsedom. Nebol som zvolený, vyrovnal som sa s tým a nemá to súvislosť s mojím odchodom.

Zdá sa však, že ste sa s tým nevyrovnali.

Ale ja vám hovorím, že áno.

Prečo ste teda odišli zo Slobodného fóra?

Pretože Slobodné fórum sa vyvíja spôsobom a smerom, s ktorým sa nemôžem stotožniť. Dostávali sme sa do sporu prakticky pri skoro každej politickej otázke. Základná myšlienka bola, že budeme rešpektovať vzájomné názory. Ukázalo sa však, že tento duch v Slobodnom fóre nepretrval.

Každý si pamätá, ako ťažko ste niesli porážku od Zuzany Martinákovej na sneme.

Zaskočilo ma to, ale vyrovnal som sa s tým. Napokon potom boli čoskoro voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sme spoločne absolvovali.

Ale odvtedy ste mali mrazivé vzťahy, či nie?

Nemyslím. Možno neskôr sa naše vzťahy zhoršili, pretože sme mali rozdielne názory.

A čo váš vzťah s Mikulášom Dzurindom, pri ktorom vám prekážal štýl politiky. Prečo ste to otvorili až minulý rok? Predsa on sa nemohol zmeniť náhle, v jednej chvíli.

Ale áno, bol to prvý prípad, keď som nadobudol dojem, že dochádza k nenáležitému tlaku proti spoločenským štruktúram a osobám. Aj v minulosti sme mali rôzne názory a niektoré veci si povedali ostrejšie. Nikdy som však z toho nevyvodzoval zásadné závery. Ani vlani som to v podstate neurobil, bol som odvolaný. Odišiel som z funkcie ministra, pretože som nebol ochotný spolupodieľať sa na takej politike.

Založili ste Slobodné fórum a zrazu ste chceli spolupracovať s koalíciou, ktorá štýl politiky, pre ktorý ste odišli, reprezentovala. Nie je to nepochopiteľný postoj?

Jedna vec je štýl politiky, druhá programové otázky. Programovo som sa nikdy nevzdialil od vládnej politiky.

Pri odchode z SDKÚ ste hovorili o zneužívaní moci, tajnej služby. Čo ste urobili, aby sa to zmenilo?

Otázka sa dá položiť aj tak, čo som mohol urobiť z pozície jedného poslanca. Premiér vyvíjal nenáležitý tlak na spoločenské štruktúry. Bolo treba pomenovať to, čo sa stalo. Nebol som ochotný na takom niečom spolupracovať, čo sa tiež stalo. Nebolo by však správne, ak by sme sa postavili proti zákonom, ktoré predkladala vláda. Napĺňali predsa program, za ktorý sme hlasovali.

Čo ste urobili pre to, aby sa zmenil štýl politiky, ktorý mal podľa vás nedemokratické prvky?

To, čo som povedal a myslím, že to malo svoj význam, pretože viac sa podobné veci neopakovali.

A to, čo sa teraz deje v parlamente, obchody o hlasovaniach, je čo?

To hovoríme o niečom inom.

Hovoríme o štýle politiky.

Myslím na tlak a pokusy o kriminalizovanie, ktoré sa pred rokom diali. To sa viac nezopakovalo. Nakoniec sa aj ukázalo, že o nijaké trestné činy nešlo.

Hovorili ste o nekalostiach v politike. Otázka stále znie, prečo ste to nedotiahli do konca a z kritiky ustúpili?

Čo som mal dotiahnuť do konca? To si nerozumieme.

Najprv ste kritizovali štýl politiky premiéra a povedali, že podporíte iba vládu bez neho. Potom ste s ním chceli spolupracovať. O čom to je?

Proti tomu, čo som považoval za nesprávne, som sa postavil a niesol som si aj následky.

A tým sa to pre vás skončilo?

Nie, neskončilo. Kedykoľvek by som sa proti tomu postavil opäť. Ale nemyslím, že je správne, aby sme to spájali s plnením vládneho programu, za ktorý som hlasoval. Slobodné fórum si však začalo osvojovať plne opozičnú politiku. Je to legitímny vývoj, ale pre mňa neprijateľný.

Myslíte, že toto všetko je pre ľudí, čo vás celé roky volili, zrozumiteľné?

Usilujem sa svoj postoj vysvetľovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia.

Ale zostávajú za vami otázniky. Boli ste napríklad podpredsedom SDKÚ v čase, keď mala podozrivé financovanie, falošných darcov. Prečo ste nezakročili?

Nevedel som o tom v tom čase.

Dzurinda o tom vedel?

Ani Dzurinda podľa môjho názoru o tom nemohol vedieť. Tak ako ja to nevedeli ani iní podpredsedovia.

To ako môžete vedieť?

Nemali štandardnú príležitosť zistiť, že k tomu dochádza.

Ale niekto ten spôsob musel vymyslieť.

Neviem, ako sa to nastalo. V každej strane má niekto na starosti financovanie, väčšinou to nie je predseda alebo podpredsedovia. Celá vec sa predsa prešetruje a ak došlo k spáchaniu trestného činu, polícia to vyšetrí.

Kto to mohol organizovať?

Neviem, zrejme administratíva, pokladník. Nikdy sme sa tým na prezídiu nezaoberali.

Prečo ste taký opatrný?

Opatrný? Hovorím tak, ako to cítim.

Čo viete o kuloárnych informáciách, že za zdravotnícku reformu mali dostať niektorí poslanci po tri milióny?

S ničím takým som sa nestretol. Ani som nepočul, že by niektorý poslanec niečo dostal.

Ste teraz mimo politických štruktúr, mohli by ste byť viac otvorený a poukazovať na praktiky, ktoré do slušnej politiky nepatria.

To, že som mimo politických štruktúr, nehrá nijakú rolu. Vždy som hovoril a konal podľa svojho presvedčenia, tak to budem robiť vždy.

Čo bude s vami ďalej?

Budem pôsobiť ako nezávislý poslanec a politickú podporu chcem poskytnúť kresťanskodemokratickej politike. Stanoviská budem konzultovať s KDH.

Neprekáža vám, že o vás nemajú záujem?

Takéto konzultácie majú v každom prípade svoj význam. Nemyslím, že by nebol o ne záujem.

Je pravda, že ste sa minulý týždeň stretli s Pavlom Hrušovským a oznámili mu, že chcete vstúpiť do KDH?

Stretli sme sa. Vo všeobecnosti som ho informoval o svojom rozhodnutí podporovať kresťanskodemokratickú politiku a KDH.

Hovoríme o tom KDH, ktoré ste chceli prekryť projektom SDK.

Dnes sa píše rok 2004. Sme členmi EÚ a NATO, už sú iné problémy. A tie, ktoré boli pred piatimi rokmi, prestali byť aktuálne. Pre súčasnosť a budúcnosť je dôležité posilňovanie tejto časti politiky.

Ale KDH sa veľmi výrazne vymedzuje voči liberalizmu, ktorý ste vy vložili do projektov SDK a SDKÚ. Ani to nepovažujete za problém?

KDH je súčasťou vlády, ktorá je zložená z kresťanských aj občianskych demokratov a liberálov. Vláda funguje. Dochádza k spolupráci, o ktorej som vždy hovoril, že je potrebná. Nepovažujem to za neprekonateľný problém. Aj v KDH sa o mnohých veciach diskutuje, KDH vždy bolo dostatočným priestorom pre diskusie.

Je pravda, že ste dostali od Dzurindu ponuku na veľvyslanca?

Nie, to je fáma, ktorú neviem, kto pustil. Navyše s Dzurindom som sa medzi štyrmi očami od svojho odchodu z vlády nestretol.

Prijali by ste ju?

Nie. Nijaký takýto politický obchod by som neprijal. Ale nemám problém sa s Dzurindom ľudsky stretnúť. Viem si predstaviť, že keď budem teraz oslavovať päťdesiatku, že ho pozvem.

Ak KDH neprijme vašu ponuku, kde bude Ivan Šimko, keď sa mu skončí poslanecký mandát?

Minulosť nemôžeme zmeniť a budúcnosť nepoznáme.

Nemyslíte, že je čas odísť z politiky?

Ten, kto má o verejný život záujem, v ňom istým spôsobom môže byť stále. Môže písať knihy, vyjadrovať sa k veciam, angažovať sa. Vo výkonnej politike sme z vôle ľudí, ak ju budem mať, zostanem.

Tých vašich štrnásť rokov v politike nie je dôvod na odchod?

Nie, prečo?