Za nútené práce dostanú odškodné
Ľudia, ktorých bývalý komunistický režim zatváral v 50-tych rokoch do vojenských táborov nútených prác, takzvaní pétépáci, sa dočkajú odškodnenia. Predpokladá to vládny zákon o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, ktorý v stredu poslanci definitívne schválili. O predloženie tohto zákona požiadala vládu Národná rada SR v máji.
Odškodnenie sa bude vyplácať v rokoch 2005 až 2007 a pôjde o sumu najviac 150 miliónov korún. Osoby, ktoré majú na odškodné nárok, musia oň požiadať, a to najneskôr do 31. decembra 2005, potom ich nárok na odškodné zaniká.
Oprávnené osoby budú odškodnené jednorazovým peňažným príspevkom. Každá osoba bude mať nárok na 1500 korún za každý začatý mesiac strávený na nútených prácach, ak trvali ako základná vojenská služba, teda 24 mesiacov. V prípade vojenskej služby dlhšej ako 24 mesiacov alebo výnimočného vojenského cvičenia dostane oprávnená osoba za každý začatý mesiac 2000 korún. Najviac jej však prislúcha 60-tisíc korún a pozostalým manželkám polovica tejto sumy.
Tábory nútených prác sa začali zriaďovať v roku 1948. Pod patronátom armády sa do nich neskôr dostávali politicky nespoľahlivé osoby, bohoslovci a kňazi, študenti vylúčení zo štúdia z politických dôvodov či majitelia tovární a roľníci. Klasifikácia „politicky nespoľahlivý“ mala absolútnu prednosť pred všetkými zdravotnými klasifikáciami a do vojenských táborov nútených prác putovali aj ťažko chorí.
Hoci formálno-právne išlo o vojenské jednotky a o výkon povinnej základnej služby a cvičení, v skutočnosti išlo o výkon nútenej práce, ktorý sa umelo predlžoval. Povinná vojenská služba sa tak niekedy predĺžila až na takmer dvojnásobok výkonu základnej vojenskej služby – z 24 na 45 mesiacov.