Slovenskí študenti sú len priemerní
Výsledky kontroly Štátnej školskej inšpekcie preukázali medzi žiakmi základných a stredných škôl nedostatky v praktickom využívaní nadobudnutých vedomostí.
Zistené výsledky sa do značnej miery zhodujú s hodnotením medzinárodného prieskumu vzdelanostnej úrovne 15-ročných žiakov PISA 2003, v ktorom slovenskí školáci preukázali priemerné znalosti z matematiky a podpriemerné v čitateľskej gramotnosti. „Nedostatky sa prejavili v praktickom využívaní vedomostí a uvedomovaní si medzipredmetových vzťahov,“ uvádza sa v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v roku 2003/04.
Úroveň matematických znalostí je podľa ŠSI na úrovni lepšieho priemeru. Namerané vzdelávacie výsledky v teste v 5. ročníku z učiva prvého stupňa sú na úrovni 69,77 percenta. Najčastejšie chyby žiaci robili pri riešení jednoduchých príkladov numerického charakteru a slovných úloh. Negatívnym javom je podľa zistenia inšpekcie nadhodnocovanie vedomostí žiakov. V súvislosti s kvalitou pedagógov inšpekcia zistila, že učitelia zotrvávajú pri používaní klasických foriem a metód práce, nezadávajú diferencované úlohy podľa schopností žiakov a nevyužívajú učebné pomôcky. „Pozitívnym zistením pri vyučovaní matematiky je, že v niektorých školách riešia žiaci problémové úlohy, pri riešení ktorých je zabezpečená aj spätná väzba,“ uvádza sa v správe.
Aj v predmete slovenský jazyk a literatúra konštatovala inšpekcia priemerné výsledky. Žiaci preukázali úroveň vedomostí v 5. ročníku tesne pod hranicou očakávanej úspešnosti 71,98 percenta. „Žiaci nemajú utvrdené základy pravopisu, morfológie a nečítajú s porozumením,“ konštatuje v správe ŠSI. Učitelia často využívajú klasické metódy a formy práce. Svoju činnosť orientujú hlavne na rozvíjanie poznávacích schopností žiakov a menej na rozvoj tvorivosti.
Na stredných školách zistila inšpekcia málo vyhovujúce vedomosti a zručnosti žiakov v cudzích jazykoch, nezáujem žiakov o menej atraktívne výrobné odbory, či porušovanie legislatívy a neplnenie základných pedagogických dokumentov. Vcelku pozitívne hodnotí priebeh MONITORU 2004, ktorý bol generálnou skúškou na externú časť maturity. Tá by sa na základe centrálne zadávaných testov mala prvýkrát uskutočniť v tomto roku.
Spoločným negatívom ZŠ aj SŠ je nedostatok učiteľov cudzích jazykov. Zistila sa aj nedostatočná orientácia pedagogických zamestnancov v platnej legislatíve či zhoršujúce sa materiálno-technické podmienky škôl. ŠSI kladne hodnotí napríklad strategické a operatívne plánovanie práce školy, plnenie učebných plánov a osnov, no predovšetkým postupné zariaďovanie tried výpočtovou technikou a estetizáciu prostredia škôl. Kontrolovaných bolo 4033 štátnych a 237 neštátnych škôl a školských zariadení. Správu predkladá ministerstvo školstva do medzirezortného pripomienkového konania vlády.