Poslanci: Prezident popisoval
Vo svojej prvej správe o stave republiky volil prezident Ivan Gašparovič miernejší tón ako jeho predchodca, v parlamente však za ňu získal rovnakú kritiku ako kedysi Rudolf Schuster. Výhrady k jeho včerajšiemu vystúpeniu v Národnej rade mali zástupcovia koalície aj opozície, s výnimkou Smeru. Ten Gašparoviča podporoval v prezidentských voľbách a za včerajší prejav ho pochválil, rovnako ako časť nezávislých.
Podľa väčšiny poslancov však bola správa opisná, priniesla len súhrn známych informácií, bez konkrétností a návrhov riešení problémov. „Nebol to prejav štátnika. Chýbal mi tam jeho názor. Je to o tom, že chce každému vyjsť v ústrety, nechce ísť do konfliktu s koalíciou ani opozíciou. Takáto cesta však podľa mňa nie je dobrá,“ zhodnotil Gašparovičovu správu Gyula Bárdos (SMK).
Za nevýrazné označil Gašparovičovo vystúpenie jeho protikandidát v prezidentských voľbách a bývalý stranícky šéf Vladimír Mečiar (HZDS). Ten si prejav v sále ani nevypočul, po prvých slovách prezidenta sa zdvihol a s rukou vo vrecku vyšiel zadným vchodom. Ostatní poslanci HZDS ho však nenasledovali.
„Mám právo, nie povinnosť počúvať prejav,“ vysvetlil Mečiar. Odchod bol podľa neho reakciou na Gašparovičove predchádzajúce výroky o HZDS. „Boli príliš stranícke,“ dodal Mečiar.
Ešte skôr, tesne pred príchodom Gašparoviča do rokovacej sály, zostal Mečiar ako jediný z poslancov sedieť. Kým ostatní na privítanie hlavy štátu vstali skôr, Mečiar čakal do poslednej chvíle. „Všetci stáli ako pajáci a nikto nešiel. Keď prezident prichádzal do dverí, postavil som sa. Predtým som sedel, nebolo kvôli čomu stáť,“ povedal Mečiar.
Predseda poslaneckého klubu HZDS Tibor Cabaj nechcel Mečiarov postup komentovať. „Nehodnotím to, ani sa tým nezaoberám,“ konštatoval Cabaj. Prezidentova správa aj podľa neho bola len popisná. „Neviem, že by niečo nové objavil, skôr mi tam chýbali námety, ako ďalej alebo niečo podobné,“ povedal.
Gašparovič sa vo svojej správe vyhol analýzam vnútropolitickej situácie, skonštatoval len, že vláda stratila väčšinu a sú podozrenia z kupovania hlasov nezávislých poslancov. Ocenil zahraničnú politiku Slovenska a postavenie štátu v zahraničí. Vyslovil sa za zotrvanie našich vojakov v Iraku.
Kritike podrobil reformy, najmä ich sociálnu únosnosť. Vláde vyčítal veľké regionálne rozdiely a vysokú nezamestnanosť, rastúcu kriminalitu a v oblasti zdravotníctva zasa to, že kladie priveľký dôraz na trhové prostredie. „Na to sme ešte nedozreli,“ povedal Gašparovič. Vyčítal aj meškanie zmien v školstve, najmä v oblasti obsahu vzdelávania. Napriek všetkému však zdôraznil, že nie je proti reformám. „Bola by chyba váhať nad ich uskutočnením,“ dodal.
Podľa politológa Miroslava Kusého je to typický postoj súčasného prezidenta. „Nehovorí nič zvláštne, ani veľmi kritické, ani veľmi pochvalné. Je to prezident, ktorý hovorí v mene priemerného občana, takže iná správa sa od neho nedala ani čakať,“ povedal Kusý.
Ministri, o ktorých rezortoch Gašparovič hovoril, svoje postupy obhajovali. „Prezident v oblasti školstva nereflektoval všetky pozitívne zmeny,“ reagoval minister školstva Martin Fronc (KDH). Minister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO) nemal dojem, že by bol prezident veľmi kritický.
„Prezident hovoril len toľko, čo vedel, napríklad o technologických ťažkostiach reformy. V jeho tíme zjavne nie sú ľudia, ktorí by zdravotníctvu rozumeli,“ povedal Zajac. Podľa ministra práce Ľudovíta Kaníka (DS) by sa dalo o mnohých prezidentových výhradách v sociálnej oblasti diskutovať.
Šéf Smeru Robert Fico zasa označil Gašparovičovu správu za „úder namysleným reformátorom“. Aj keď sa prezident vyjadroval miernejšie, podľa Smeru urobil jasný prehľad všetkých problémov, o ktorých strana hovorí už dávno.