Tých, čo vedeli osloviť, Mečiar odplašil

Dlho ste tvrdili, že problémy v HZDS sú riešiteľné. Prečo ste teda odišli?

Impulzom na stratu mojich ilúzií bol priebeh prešovského snemu a absurdná voľba funkcionárov strany. Napriek všetkému som sa ešte pokúsil predstaviť svoj názor, aké chyby HZDS v politike robí. Musím konštatovať, že HZDS je vo vážnej programovej kríze aj morálnej a s malými výnimkami aj v personálnej kríze. Z programového lídra v krajine sa HZDS stalo podomovým rozdávačom nádeje. Problém vidím v tom, že voliči HZDS na základe súčasnej politiky strany túto nádej strácajú.

Zdá sa však, že váš odchod a ani tie predchádzajúce Vladimírovi Mečiarovi neprekážajú. Je to tak?

Súhlasím, predsedovi to neprekáža. Dôvod si sám teraz neviem dostatočne zanalyzovať.

Aké ste mali výhrady k politike HZDS?

Politika HZDS je už dlhší čas nečitateľná. Strana odstúpila od pôvodných priorít komunikovať s voličmi a potom presadzovať ich názory. Dnes komunikuje naprieč celým politickým spektrom parlamentných strán, uzatvára rôzne dohody, ale nikoho nezaujíma názor voliča. Morálny defekt nastal v zmene smerovania strany. Vstupoval som do HZDS ako do stredového subjektu s odklonom doľava. Za posledné obdobie som však niekoľkokrát od vysokých predstaviteľov HZDS počul, že je pravicovou stranou. Pritom programové ciele HZDS sa s týmto typom politiky nezlučujú.

Naznačujete, že politika HZDS sa dnes zužuje na osobné záujmy vedenia HZDS?

V Prešove som žiadal, aby politika HZDS vychádzala z programových cieľov a nie dohôd založených na osobných záujmoch jednotlivcov. Kríza HZDS spočíva aj v tom, že vo vedení strany sú ľudia, ktorým nezáleží, aká tá politika je. Správajú sa v duchu hesla – je jedno, akú politiku robím, dôležité je, aby som v politike bol.

Takže stále to isté, HZDS je o jednej osobe, Vladimírovi Mečiarovi a jeho záujmoch?

Ak to aj náhodou nie je o jednej osobe, tak to v každom prípade tak pôsobí. Problém dnešného vedenia je, že už ani nehľadá spôsob, ako to skryť.

Kríza v HZDS naplno prepukla v roku 2002, keď odišlo 11 poslancov. Už vtedy ste vedeli, aké problémy HZDS má. Prečo ste to tolerovali?

To, že som zostával, možno budilo dojem, že ju tolerujem. Netoleroval som ju. Po odchode týchto poslancov som jasne formuloval výhrady a využíval som na to vnútrostranícku pôdu. Cítil som, že vývoj sa neuberá správnym smerom. V strane sa však nosí kabát prehnanej lojality a kritiku nebol nikto ochotný počúvať.

Povedali ste výhrady aj Vladimírovi Mečiarovi?

O týchto problémoch sme diskutovali aj s predsedom, uskutočnili sa asi jedno, dve stretnutia.

Od roku 2002? To je dosť málo.

Áno, od roku 2002. Odvtedy som nebol členom užšieho vedenia. Stretnutia boli veľmi vážne z hľadiska politickej orientácie strany a vyprovokoval som ich ja. Zo strany vedenia nikdy takáto iniciatíva neprišla. Výsledky týchto rozhovorov však politiku HZDS nijako neovplyvnili.

Od prešovského snemu sa očakávalo, že sa pokúsi riešiť nestabilitu v HZDS. Prečo sa tak nestalo?

Do Prešova som išiel s ambíciou poukázať na problémy v strane. Prekvapujúce bolo, že okrem nejakých drobných invektív sa vecne o mojom vystúpení nediskutovalo. Pred snemom som pritom donekonečna počúval argumenty svojich oponentov, že všetko je potrebné riešiť na straníckej pôde. A čo už je lepšou príležitosťou ako snem? Bola tam atmosféra – vybavme, čo treba, Maxon má aj tak iné politické ciele, poďme domov. Verejnú voľbu podpredsedov jedným hlasovaním považujem za vnútrostranícku manipuláciu.

Myslíte, že Mečiar si uvedomoval, že už nemá silu, aby prijateľnou cestou presadil, čo chce?

Inštitút politickej manipulácie využíva ten, kto si je vedomý, že štandardnými spôsobmi sa nedopracuje k výsledku, ktorý chce dosiahnuť. Ak prevládnu politické manipulácie, tie potom signalizujú, že ide o autoritatívny spôsob riadenia strany. Nepamätám si, že by sa v HZDS niekedy v minulosti hlasovalo an block. Pán predseda sa rozhodol, že chce mať Urbániho podpredsedom napriek tomu, že členská základňa mala iný názor. Viliam Veteška sa stal pri takejto voľbe podpredsedov výťahom pre Urbániho.

O manipuláciách sa hovorilo aj v súvislosti so zostavovaním volebných kandidačných listín. Ako to prebiehalo?

Kandidátka vzniká veľmi demokratickým spôsobom a končí nedemokraticky v rukách predsedu. Predseda vždy zostaví personálnu komisiu a tá odsúhlasí jeho zámer.

Spomínate krízu HZDS. Kde podľa vás skončí?

Pri štatistike volebných výsledkov, ktorá nemusí byť povzbudivá pre voličov HZDS. V čase, keď idú preferencie HZDS radikálne dole, klesá počet členov, keď nebola vytvorená ani tieňová vláda, a pán predseda na sneme povie, že strana je stabilizovaná, tak to považujem za potemkinovskú dedinu. Otázkou je aj to, prečo HZDS nemá tieňový kabinet. Som presvedčený, že pán Mečiar mal výhrady k niektorým menám, ktoré navrhoval Tibor Mikuš. V normálnej strane by predseda povedal – s týmito ľuďmi nesúhlasím, nájdite alternatívu. Mečiar to však jednoducho zmietol zo stola a nechcel sa k téme vrátiť.

Prečo sa nikto z tých, čo odišli, nepokúsil v demokratických voľbách súperiť o funkciu predsedu? Nemali ste odvahu?

Chýbala diskusia. Predseda má svoj elektorát, to nie je nekorektný, ale objektívny kalkul. Diskusia sa mala odvíjať tak – predseda Mečiar by sa mal starať o voličskú základňu, ktorá mu je naklonená a vnútri strany sa mal dať priestor ľuďom, ktorí vedia osloviť ďalšie skupiny voličov. Ak by nastala takáto deľba politickej práce, HZDS by sa dnes pohybovalo okolo 20 percent preferencií. Žiaľ, prevládal pohľad len na stále sa zmenšujúcu skupinu voličov pána Mečiara a druhá skupina nemala priestor získavať im naklonených voličov. V HZDS boli ľudia, ktorí dokázali osloviť voličov. Na druhej strane treba povedať, že takýchto ľudí Vladimír Mečiar s dostatočne veľkou razanciou, neviem prečo, odplašil.

Viliam Veteška predsa šancu dostal, bol volebným lídrom, ale verejnosť príliš neoslovil.

Prajem pánovi Veteškovi úspešnú politickú budúcnosť. Ak sa mu to podarí v HZDS, dám klobúk dole.

Hovoríte o morálke. Ako sa potom dívate na to, že ste boli v HZDS v čase jeho nedemokratických postupov a netransparentných privatizácií?

Nemám ambíciu vymazávať z histórie, že som v tom čase bol v HZDS. S HZDS som zažil vzostupy aj pády. Možno to bude znieť nedôveryhodne, ale o tieto veci som sa nezaujímal. Venoval som sa financiám, fiškálnej a rozpočtovej politike. Nedištancujem sa od tohto obdobia, ale vedel som ovplyvniť veci v strane len do výšky svojich možností.

Je pravda, že časť ľudí v HZDS vlani rátala s tým, že Mečiar bude prezidentom, potom dôjde k výmene vedenia a zmene kurzu politiky?

Nebránim sa akýmkoľvek politickým kalkuláciám. Fakt však dnes je, že Vladimír Mečiar prezidentom nie je. Je predsedom strany, ktorá je celkom inou stranou, akou bola pri svojom zrode.

Skupina okolo vás videla ako problematickú spoluprácu HZDS s koalíciou, najmä s SDKÚ a ANO. Aj tento príklon ku koalícii súvisí s osobnými záujmami ľudí v HZDS?

Problém bol v politickej neprehľadnosti HZDS. Z HZDS sa stal koalično-opozičný hybrid. Politiku HZDS robí pár jednotlivcov, okrem málo výnimiek. Ak sme mali dôvod podporiť vládny zákon, nemohol byť problém to na verejnosti dôveryhodne vysvetliť. Mne skôr prekážala skutočnosť, že sa v kuloároch diskutovalo o rôznych dohodách, čo nepôsobí na voličov dobre. Strana prestala byť nositeľom politiky, stala sa nástrojom presadzovania osobných alebo skupinových záujmov jednotlivcov. Aj diskusie predstaviteľov HZDS o zdravotníckej reforme boli nečitateľné. Asi mal niekto z HZDS záujem, aby zdravotnícka reforma prebiehala tak, ako prebieha.

Myslíte na Milana Urbániho, ktorý reformu na rozdiel od Viliama Soboňu podporuje?

Áno.

Boli tajné dohody medzi Vladimírom Mečiarom a Mikulášom Dzurindom?

Neviem o nich nič. Ale predseda Mečiar a nakoniec ani Mikuláš Dzurinda nevyvinuli mimoriadne úsilie, aby presvedčili ľudí, že neexistujú.

Zostanete v politike?

Som nezávislý poslanec. Pre mňa existujú dve možnosti. Jedna, že zavesím politiku na klinec vrátane môjho poslaneckého mandátu. Druhá, že budem viesť politické rozhovory. Rozhodnutie urobím niekedy v septembri.