Švec: Letectvu chýba odvážna reforma
Slovensko smúti za obeťami tragickej leteckej nehody, pri ktorej zahynulo 42 ľudí. Čo mohlo byť príčinou tejto havárie a ako sa im dá v budúcnosti predísť? Na vaše otázky odpovedal kapitán Boeingu 737 a bývalý vojenský dopravný pilot Peter Švec.
Bude vyšetrovanie tragédie nestranné? Asi ťažko
Slovensko je od 19. januára držiteľom veľmi nepriaznivého svetového prvenstva. Prepočítaním počtu obetí leteckých nešťastí na počet odlietaných hodín sme pravdepodobne dosiahli svetový rekord, len okolo tritisíc letových hodín na jednu obeť.
Nie je dôležité, čo sa zistí ako bezprostredná príčina tejto leteckej katastrofy. Mohlo ísť naozaj o najnešťastnejšiu technickú príčinu, ktorá sa v konkrétnych podmienkach nedala riešituť. Takéto havárie sa vyskytujú iba veľmi výnimočne.
Už s vyššou pravdepodobnosťou mohlo ísť o technický problém, ktorý bolo možné riešiť, ale činnosť posádky nezodpovedala charakteru problému. V takom prípade sa vina spravidla zvalí na posádku. Tvrdím to, lebo poznám spôsob uvažovania vyšetrovateľov.
Nie je vylúčené ani to, že skutočne išlo o tzv. riadený let do terénnej prekážky, kde by sa príčina jednoznačne zvalila na pilotov a navigátora. Dokonca tento variant je vysoko pravdepodobný už tým, že jediný žijúci cestujúci bol údajne na toalete, čiže posádka nerobila opatrenia v núdzovej situácii.
Je úplne jedno, akým spôsobom takú hrubú chybu urobili. V tomto prípade majú udalosti spravidla rýchly spád a posádka nemá šancu reagovať. Lenže na vylúčenie možných ľudských zlyhaní existujú ani nie veľmi drahé technické prostriedky, radarový systém výstrahy pred zrážkou s terénom. Posádka ani nevinní cestujúci nemohli za to, že ministerskí úradníci (v skutočnosti systém, v ktorom boli zapojení možno aj niektoré z obetí) ani pri poslednej modernizácii nezaradili tento prostriedok (mimochodom, ide o povinné zariadenie civilných dopravných lietadiel) do výbavy lietadla.
Existuje aj oveľa jednoduchšia metóda, ktorá sa používa v civilných leteckých spoločnostiach – zapínanie pristávacích svetiel vo výške 3 000 metrov, nie na tzv. konečnom priblížení, ako je to v exsovietskom vojenskom letectve.
Skutočné príčiny tejto nešťastnej udalosti aj vtedy, ak by naozaj išlo o chybu posádky, určite boli oveľa hlbšie. Nie je vinou radového pilota, že množstvo riešiteľných technických porúch a vážnych núdzových situácií si nikdy v živote neprecvičil na simulátore len preto, lebo simulátor neexistuje, alebo sa šetrí na nesprávnom mieste a posádky sa na výcvik do zahraničia neposielajú. Nemôže ani za to, že politické vedenie nemalo odvahu povedať – tento typ v takýchto podmienkach nebudeme prevádzkovať.
Radového pilota, člena posádky nemôžeme obviňovať ani z toho, že možno na palube nastal chaos, v skutočnosti spôsobený absenciou moderných štandardov a predpisov. Práve z nich by vyplýval výcvik spolupráce v posádke, ktorý v ozbrojených silách úplne chýba už celé roky. Nevinný cestujúci nemôže za to, že niekoľko najskúsenejších členov vojenskej posádky lieta ročne „vysoký“ nálet okolo 200 až 250 hodín. Zatiaľ čo ich civilní kolegovia, vykonávajúci v princípe rovnakú prácu, nalietajú prinajmenšom 600 až 900 hodín.
Čo je však najdôležitejšie, každú leteckú katastrofu bez výnimky spôsobuje tzv. reťazec chýb. V tomto prípade je očiek reťaze veľa, počínajúc výberom členov posádok, cez archaický systém výcviku, absenciu štandardov a moderných predpisov, technický stav alebo spôsob ošetrovania lietadiel, či komerčné záujmy pri ich vybavovaní, končiac celým radom rozhodnutí po najvyššiu politickú úroveň. Až na konci tohto reťazca bol pilot, možno aj so svojou osudovou chybou, ktorá stála životy posádku a množstvo ďalších obetí.
Dôležitá bude objektívnosť vyšetrovacej komisie. Mám odôvodnené obavy, či zohľadní všetky faktory. Veď katastrofu vyšetrujú a dokonca vyšetrovanie vedú tí, čo majú jednoznačný konflikt záujmov.
Teraz bude najdôležitejšie urobiť celý rad zásadných opatrení na predchádzanie leteckých nehôd, lebo drvivej väčšine z nich sa dá zabrániť. Ukážka neporiadku bola už v tom, keď až na druhý deň po tragédii bol známy presný počet cestujúcich v lietadle. Ozbrojené sily ani rezort obrany dnes nemajú potenciál na odhalenie skutočných hlbokých príčin týchto katastrof. Preto by mali nájsť odvahu a pozvať expertov z iných vnútroštátnych, ale aj zahraničných inštitúcií.
Nech množstvo nevinných obetí prinesie aspoň jeden výsledok – nech politické vedenie štátu a rezort obrany vstúpi do seba, prehodnotí priority a skutočne sa hĺbkovo obrodí. Z pohľadu človeka, ktorý pozná rezort obrany a jeho potenciál na obrodu kultúry do jeho najhlbšej podstaty, som nútený byť veľmi skeptický. V najlepšom prípade veľmi, veľmi opatrný optimista.
Autor je bývalý vojenský dopravný pilot, v súčasnosti letový riaditeľ leteckej spoločnosti a kapitán Boeingu 737. Článok napísal pred denníky Pravda a Hospodárske noviny.