Komentár: Bábkové divadlo
Bábkové divadlo, ktoré predviedli minister kultúry a predseda vlády, nebolo ani veselé, ani vážne. Bolo len úsmevné. Včerajšie nevydarené predstavenie malo predohru v piatkovom vystúpení Vladimíra Mečiara. Konkrétne v jeho strohom odkaze: ak Tóth nezastaví "obchod s realitami", príde návrh na odvolanie vlády.
Keďže Tóth obchod s realitami nezastavil (Nádej umiera posledná), zastavil premiér Tótha.
Pozícia ministra kultúry je od začiatku nabitá ťažko pochopiteľnými paradoxmi. F. Tóth už štvrtý rok úspešne dokazuje, že je aj odborne, aj politicky neschopný. Premiéra to však zjavne netrápilo. Pri každej kríze ho podržal. A naopak, kedykoľvek bol s Tóthom v spore, tak nie pre jeho neschopnosť, ale – a teraz pozor – iba preto, že minister kultúry plnil úlohy, ktoré mu predpísala vláda. Dzurindova vláda.
Rezort kultúry sa ešte pod vedením Rudolfa Chmela dlho bránil tomu, aby musel rozpredať budovy Národného divadla a novostavbu zveriť, „investorovi“ z karibského daňového raja (SND by de facto ostalo s holým zadkom). Vláda však rozhodla, že inak to nejde. A Tóth sa s tým stotožnil. Až po novoročnej vzbure umelcov zakročil premiér – a Tótha verejne vyfackal. Za to, že plnil úlohy vlády. Dzurindovej vlády.
Teraz sa situácia v menšom formáte zopakovala. Vláda rozhodla, že novostavba ostane majetkom Národného divadla s tým, že „staré“ budovy sa predajú. Tóth mykol fúzmi a osvojil si aj túto cestu. Včera ho za to premiér opäť prefackal. Vraj nerešpektoval privatizačné moratórium, o ktorom minulý týždeň rozhodla vláda. Tóth musel byť úprimne zmätený. Moratórium sa vzťahuje len na privatizáciu v pôsobnosti FNM a vlády, nie na predaje budov v pôsobnosti úradov. Ale – premiér je premiér…
Presnejšie povedané, premiér chce ostať premiérom. Aj keby už nemal tancovať na tenkom ľade, ale na vode.
Súvisiace články
Domáce | pred 20 rokmi
