Komentár: Bez prekvapení
Volebné kandidátky ostávajú aj v roku 2006 nezáživnou témou. V tejto disciplíne strany už tradične nedokážu ponúknuť nijaké prekvapenia. Ako prví si kandidátku nakreslili kresťanskí demokrati. Nie preto, že by boli najlepšie pripravení. Naopak - preto, že v personálnej oblasti nepracujú vôbec.
Ešte v januári sa chystalo KDH zabojovať o pozíciu „lídra pravice“ a rozšíriť ponuku o známe tváre z novembra 1989. Nakoniec však svoje ambície okresali a oprášili kandidátku z roku 2002. Pozíciu si udržal aj Fronc, ktorý sa ako minister doslova znemožnil, či Brocka, ktorý nechal odumrieť sociálnu a rodinnú agendu KDH…
Podobne ako v roku 2002 bude vyzerať aj kandidátka Smeru. Prekvapením – vopred ohláseným a trochu trpkým – je nominácia europoslankyne Moniky Beňovej. Tá kandiduje častejšie, ako stíha uzatvárať svoje „funkčné“ obdobia (do roku 2009 nedokončí ani jedno). Na ďalších miestach Fico opäť hľadal rovnováhu medzi socialistami, podnikateľmi a pragmatikmi. Veľa priestoru na manévrovanie mu neostalo.
Paradoxne, najväčšie upratovanie „starých kádrov“ ohlasujú strany, ktorým sa najčastejšie vyčíta stranícky klientelizmus – SDKÚ a HZDS. Mečiar sa chystá na generálnu výmenu poslaneckého klubu (aj keď dôvody nie sú nijako ušľachtilé). Známe tváre hnutia a podnikateľov z pozadia potrebuje nahradiť menej svojprávnymi, ale o to lojálnejšími figúrami z regionálnych štruktúr. Aby sa nezopakoval scenár z roku 2002, keď mu tretina klubu dezertovala. Menšie, ale o to populárnejšie zmeny čakajú kandidátku SDKÚ. Mikuláš Dzurinda sa chce zbaviť nedôveryhodných postáv (Vavrík). A otvoriť priestor novým tváram (Radičová). Slovom, premiér už dlhšie „pracuje s verejnou mienkou“. Účelovo. A zároveň pomaly a opatrne.
Príprava strán na voľby 2006 len potvrdzuje to, čo sme vopred vedeli. Ak nás niečím prekvapia, tak nie predvolebnou ponukou (kandidátkami, programovými víziami), ale až povolebnými dohodami.