Strany sľubujú nesplniteľné
Keby mali strany po voľbách splniť všetko, čo dnes rodinám sľubujú, štátna kasa by zbankrotovala. Predvolebné sociálne ponuky politikov sú totiž prehnané.
Tvrdia to aj ekonómovia, podľa ktorých strany svoje programy v mnohých bodoch nedokážu splniť.
Politici sľubujú napríklad zvýšenie rodičovského príspevku z dnešných 4 230 najmenej o 2 600 korún. Niekoľkonásobne vzrásť má aj príspevok pri narodení prvého dieťaťa, a to na zo 4 460 korún na 10– až 15-tisíc korún. Okrem toho ešte strany pripravujú aj osobitné úľavy na daniach a odvodoch či výplatu trinásteho dôchodku pre časť penzistov.
„Zásahy do daní a odvodov by nabúrali systém a priniesli by oveľa viac škody,“ konštatoval hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Ak by strany urobili všetko, čo v rámci rodinnej podpory ohlasujú, podľa neho by nebol priestor na znižovanie daní či zvýšenie výdavkov na školstvo. „Veľká časť sľubov nie je finančne zvládnuteľná. Väčšina slúži len na pritiahnutie voličov. Aj keď úprava niektorých vecí je nevyhnutná, napríklad pôrodné sa malo zvýšiť už dávno,“ myslí si zasa sociologička Magdaléna Piscová.
Strany tvrdia, že svoje programy uskutočniť dokážu. „Je to o prioritách. Ak by sme urobili len polovicu z toho, bolo by to málo,“ reagoval za najsilnejšiu opozičnú stranu Smer Róbert Madej, ktorý pripravoval túto časť volebného programu. Smer sľubuje rodinám pri narodení prvého dieťaťa vyplatiť príspevok 15-tisíc korún. Okrem toho chce, aby rodičovský príspevok mohli získať všetci rodičia. Dnes sú bez peňazí tí, čo umiestnia dieťa do škôlky. Táto dávka by mala podľa Smeru vzrásť na úroveň minimálnej mzdy, čo je dnes 6 900 korún. Aj minimálnu mzdu však Smer chce zvyšovať, najmenej na polovicu priemernej, čo by dnes bolo 8 620 korún.
Za vyrovnanie rodičovského príspevku s minimálnou mzdou je aj HZDS a Slobodné fórum. Mečiarova strana to však chce až v prípade druhého dieťaťa. Slobodní majú rovnaký názor ako Smer, dokonca sú tiež za to, aby príspevok dostal každý rodič.
Podľa Piscovej nie je správne, keď strany rozlišujú jednotlivé dávky podľa poradia detí. „Je to popretie princípu rovnosti príležitostí,“ konštatovala.
Rovnaký prístup k rodinám, bez ohľadu na počet či vek detí, má vo svojom programe len SDKÚ. Tá navrhuje namiesto dávok vytvorenie rodinných účtov, kde by štát prispieval a rodiny by si mohli vybrať, kedy a koľko peňazí použijú. O konkrétnych číslach však nehovorí.
Naopak, na rozdieloch stavia KDH, keď ohlasuje výraznejšiu podporu viacdetným rodinám. Podľa KDH by mali mať napríklad rodičia s viac ako dvoma deťmi dvojnásobnú úľavu na dani, teda 1 100 korún mesačne. Okrem toho by mali mať mladomanželia daňové prázdniny a manželia, ktorí spolu žijú dlhšie, by zasa mali platiť nižšie odvody. Podľa poslanca Pavla Minárika sú to uskutočniteľné zámery.
„Naše opatrenia nevyjdú na viac ako dve miliardy korún. To nie je položka, ktorá by nás mala zastaviť. Keď nebudú deti, nebude budúcnosť,“ povedal. Aj KDH navrhuje vyšší príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ale o päťtisíc nižší ako Smer – 10-tisíc korún. „Boli sme prví, preto sme sa nemali s kým pretekať, ak budú možnosti, dá sa diskutovať o ďalšom zvýšení,“ reagoval Minárik.
V rozpätí 10– až 15-tisíc korún by sa mala pohybovať podpora narodených detí aj podľa SMK, ktorá navrhuje rodinné dlhopisy. Prehodnotiť dnešnú výšku chcú aj národniari. „Výhody pre rodiny sú dnes menšie, takže priestor na ich zvyšovanie by tu bol,“ povedal v tejto súvislosti Tóth. Ako však dodal, nemalo by však už dôjsť k zásahom do daní či odvodov.
Strany však sľubujú rodinám pridať nielen v týchto oblastiach, ale aj v zdravotníctve. Smer a HZDS chcú zrušiť poplatky, SDKÚ, KDH a SMK zasa ohlasujú lacnejšie lieky pre vybrané skupiny ľudí. Takmer všetky strany tiež hovoria o plošnom znížení odvodov. Výnimkou je SDKÚ, podľa ktorej si treba vybrať medzi nižšími daňami a odvodmi – o percento ročne. Smer ešte chystá trinásty dôchodok pre penzistov s nízkymi dôchodkami či preplácanie odvodov za absolventov počas prvého roku v práci.
„Predvolebné sľuby politických strán sú zväčša nesystémové a vzájomne nepreviazané, čo sa môže v konečnom dôsledku obrátiť proti všetkým,“ skonštatoval ekonóm Pavol Kárász zo SAV.