Ako vidia koalície voliči?
Voliči koaličných strán držia spolu, opoziční tiež. Vznik ľavo-pravej koalície po voľbách si dokáže predstaviť len málo z nich.
Zistil to exkluzívny prieskum agentúry MVK pre Pravdu. Najväčšiu podporu voličov by mali koalície Smer – HZDS – SNS a SDKÚ – KDH – SMK. Asi štvrtina oslovených však v tejto veci ešte nemá jasno.
Prieskum sa uskutočnil koncom apríla a začiatkom mája na vzorke dvetisíc ľudí, ktorí sa rozhodovali medzi deviatimi možnými koalíciami. Kým politickí analytici považujú povolebnú spoluprácu Smeru s KDH a SMK za dosť pravdepodobnú, z opýtaných voličov všetkých strán ju chce iba necelých päť percent. Ešte o niečo menej si želá „veľkú koalíciu“ SDKÚ a Smeru.
„Všimnite si, že voliči SDKÚ skôr uprednostnia koalíciu s HZDS ako so Smerom, ten je pre nich väčší protivník,“ upozorňuje šéf MVK Pavel Haulík. Za spojenectvo s Mečiarovou stranou je však aj tak len asi deväť percent opýtaných voličov SDKÚ. Zato vyše 44 percent uprednostňuje koalíciu KDH – SMK – SDKÚ a 32 percent je za jej rozšírenie o Slobodné fórum.
Podľa súčasných volebných preferencií by však trojblok nemal dosť poslaneckých mandátov na väčšinovú vládu, potreboval by štvrtého. „Je však otázne, či práve Slobodné fórum, ktoré balansuje na hrane zvoliteľnosti,“ pripomína politický analytik Ján Baránek. V prípade volebného neúspechu slobodných považuje za reálne, že z pôvodného trojspolku vypadne SDKÚ alebo SMK a chýbajúce miesto vyplní Smer či HZDS.
Nadpolovičná väčšina voličov Smeru však preferuje povolebnú spoluprácu svojej strany s HZDS v kombinácii s SNS. Každý piaty si vie dokonca predstaviť aj koalíciu Smeru so SNS a KSS. Ústretovosť voličov týchto dvoch strán voči Smeru je takisto veľká. Koalíciu s Ficovou stranou v rôznych obmenách si želá až 80 percent priaznivcov HZDS, SNS i KSS. „Takúto koalíciu si neviem ani predstaviť, Smer je predsa členom Socialistickej internacionály a spojenectvom s nacionalistami či komunistami by mohol ľahko prísť o uznanie v zahraničí, kde ho teraz považujú za štandardnú sociálno-demokratickú stranu,“ myslí si Baránek. Rozruch by tam podľa neho vyvolala aj vládna spolupráca Smeru s HZDS, najmä, ak by tam pôsobil Vladimír Mečiar. „Bez neho už by to asi bolo akceptovateľné,“ dodáva analytik.
Prieskum zároveň ukázal, kto z opozície je najviac prijateľný pre voličov koaličných strán, a naopak. Anketári MVK im kládli otázku, ktorej strane by dali svoj druhý hlas, keby volebný zákon pripúšťal takúto možnosť. Voliči SDKÚ by ho dali najskôr KDH alebo Slobodnému fóru, z opozície predovšetkým národniarom, o niečo menej HZDS. Voliči Smeru by dali druhý hlas najčastejšie slobodným, národniarom a HZDS. Z druhej strany politického spektra je im najbližšie KDH a SMK, ktorým by odovzdali svoje druhé hlasy asi dve percentá opýtaných.
Stupeň odmietavosti alebo, naopak, prijateľnosti niektorých koalícii pre voličov jednotlivých strán zisťoval prieskum ďalšími otázkami. Z odpovedí vyplynulo, že napríklad povolebné spojenectvo Smeru, KDH a SMK by prijalo ako „menšie zlo“ takmer 14 percent a so „škrípaním zubov“ vyše 22 percent priaznivcov Smeru. Medzi voličmi SMK je prvých a druhých spolu 60 percent. S približne rovnakým výsledkom zareagovali aj opýtaní voliči KDH. „A to už je niečo iné ako paušálne, bezvýhradné odmietnutie možnej koalície,“ komentuje zistenia Haulík. Strany sa podľa neho budú aj tak nakoniec spájať na základe dosiahnutých výsledkov vo voľbách, nie želaní voličov. „Politici dostanú od nich mandát na všetko, aj na koaličné spojenectvá, zistenia takýchto prieskumov môžu síce brať do úvahy, nebudú však pre ne záväzné,“ uzatvára Baránek.