Slovákov maróduje čoraz menej
Dva a pol roka po sprísnení podmienok práceneschopnosti sa počet ľudí, ktorí sa nechávajú lekárom vypísať, znížil o viac ako tretinu. Sociálna poisťovňa zaznamenáva neustály pokles práceneschopnosti.
Podľa posledných údajov maróduje z tisíc len 32 ľudí, pričom ešte v roku 2003 ich bolo 45. V máji tohto roku bolo práceneschopných 3,158 percenta ľudí.
Skutočná miera práceneschopnosti však môže byť iná, sociológovia upozorňujú, že najmä ľudia s vyššími príjmami si radšej zoberú dovolenku, čo znižuje výsledné čísla.
Podľa Sociálnej poisťovne pokles ovplyvnili zmeny zákona. „Navyše ľudia nezneužívajú práceneschopnosť na iné účely alebo s ľahšími ochoreniami ani nevyhľadajú lekára,“ tlmočila stanovisko Lýdia Výborná z poisťovne.
Ako dodala, predlžuje sa trvanie práceneschopnosti. Kým vlani v máji práceneschopnosť trvala v priemere 39 dní, dnes je to už takmer 42 dní. „To v zásade potvrdzuje, že na péenke sú predovšetkým ľudia ťažko chorí s onkologickými, srdcovo-cievnymi chorobami, ženy s rizikovým tehotenstvom a poistenci po úrazoch,“ dodala Výborná.
„V prípade krátkodobej práceneschopnosti sa to dá vykryť dovolenkou, pri dlhodobejšej chorobe sa aj ľudia s vyššími príjmami zrejme nechávajú vypísať,“ súhlasí sociologička Monika Čambalíková. Ako však dodala, za znížením práceneschopnosti nie je len menšie zneužívanie systému či zlepšenie zdravotného stavu. „Nebola by som až taká optimistická, ľudia sú podľa mňa čoraz menej motivovaní zostávať doma, niektorí aj z obavy, aby neprišli o prácu,“ myslí si.
Podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka je správne sprísnenenie zákona, ktoré znížilo zneužívanie práceneschopnosti. „S týmto problémom sa boria všetky štáty EÚ a takýto postup je určite dobrý,“ konštatoval. Pripustil však, že ľuďom sa krátka maródka neoplatí a mnohí chrípku aj prechodia, prípadne si zoberú dovolenky.
Práceneschopnosť sa v minulosti zneužívala, najmä podniky vo finančných problémoch poslali ľudí na péenku, aby namiesto výplaty dostávali nemocenské dávky. Systém v súčasnosti využívajú aj nezamestnaní, ktorí v rámci ochrannej lehoty majú ešte nárok na nemocenské dávky. Nechajú sa vypísať, čo ich oslobodzuje od povinného hlásenia sa na úradoch práce, prípadne od aktivačných prác. „Aj toto môže ovplyvniť predĺženie trvania práceneschopnosti,“ poznamenal Chren.
Najviac chorých ľudí eviduje Sociálna poisťovňa na východe Slovenska, v okresoch Stará Ľubovňa, Sobrance a Medzilaborce. Najmenej v Bratislave, jeden z bratislavských okresov má dokonca práceneschopnosť nižšiu ako jedno percento. V hlavnom meste sú najvyššie príjmy aj najvyššia kvalita života. Tá má podľa Čambalíkovej tiež vplyv na chorobnosť obyvateľstva.