Uvoľnenie hraníc sa oddiali
Sen Slovákov o cestovaní do Rakúska bez hraničných kontrol sa oddiali. Zavedenie Schengenu a voľné prekračovanie hraníc s Rakúskom, Českom, Poľskom a Maďarskom, sa plánovalo na budúci rok, sa však zrejme odloží až na rok 2008.
Ak sa tak stane, chyba nebude zrejme len na strane Bruselu, na vine si môže byť aj samotné Slovensko. Minister vnútra Robert Kaliňák už teraz odklad zavedenia Schengenu pripúšťa aj preto, že Slovensko má zatiaľ problém so zabezpečením ochrany východnej hranice s Ukrajinou. „Slovensko privíta vytvorenie väčšieho časového priestoru, aby sme sa mohli lepšie pripraviť,“ povedal Kaliňák. Ak sa problémy Slovenska na jeseň pri hodnotení Bruselu potvrdia, Brusel zrejme s odkladom nebude váhať.
Zavedenie Schengenu si podobne ako zavedenie eura vyžaduje splnenie niekoľkých kritérií. Týkajú sa predovšetkým nových členských štátov, pričom do Schengenu by susedia mali vstúpiť spoločne, aby zbytočne medzi sebou nebudovali hranice. Jedno dôležité kritérium – zavedenie novej centrálnej policajnej databázy – musí splniť aj Brusel. Európska komisia však teraz nepriamo pripúšťa, že zavedenie databázy bude mať možno polročný sklz a rozšírenie Schengenu sa tak môže posunúť na jar, prípadne jeseň roku 2008.
Väčšina ministrov vnútra nových členských štátov s takým postupom nie je spokojná. Nevzdávajú sa a tlačia na Brusel, aby sa snažil stihnúť pôvodný plánovaný termín zavedenia novej databázy. Podľa niektorých nemenovaných zdrojov totiž technické problémy nie sú až také zložité, aby sa termín budúceho roka ešte nedal stihnúť. Problém je skôr politický. „Niektoré staré členské štáty si hľadajú len zámienky, aby mohli zavedenie Schengenu odložiť,“ povedal pre agentúru Reuters nemenovaný poľský diplomat. Mieril tým najmä na Rakúsko a Nemecko, ktoré ponechali zatvorený pracovný trh pre ľudí z nových členských štátov, takže zrušenie kontrol na hraniciach bude pre nich znamenať viac preverovania nelegálnej práce vnútri štátov.
Skutočné otvorenie – zrušenie hraníc s Rakúskom či Nemeckom by bolo pritom pre nových členov dôležitým psychologickým a politickým momentom, symbolom skutočne jednej únie, nie únie starých a nových členských štátov. „Termín október 2007 nám sľubovali už pri vstupe do únie v roku 2004. Zatiaľ sa však môžeme cítiť ako tí menej hodnotní,“ zdôraznil pre ČTK český minister vnútra František Bublan s tým, že aj podľa neho je budúcoročný termín dosiahnuteľný.
Nová slovenská vláda však v programovom vyhlásení konkrétny pôvodný termín zavedenia Schengenu nespomína. Vláda „vyvinie maximálne úsilie na zavŕšenie príprav na vstup do schengenského systému tak, aby sa Slovenská republika stala jeho súčasťou v najkratšom možnom čase“.
Minister Kaliňák už predtým naznačil, že Slovensko má problém s dobudovaním zabezpečenia východnej hranice s Ukrajinou. V porovnaní s Poľskom a Maďarskom ide pritom o najkratšiu vonkajšiu pozemnú hranicu, ktorú treba zabezpečiť prísnou ochranou, a na postupnej príprave zavedenia Schengenu sa pracovalo sedem rokov.
Hrozba oneskorenia zo strany Slovenska súvisí s tendrom na systém zabezpečenia ochrany hranice s Ukrajinou. Tender vypísali vlani, súťaž vyhodnocoval rezort vnútra pod vedením exministra Martina Pada. Neúspešný uchádzač o túto lukratívnu zákazku však nedávno podal námietku proti vyhodnoteniu súťaže, takže v súčasnosti plynie Úradu pre verejné obstarávanie 30-dňová lehota na jej posúdenie. Ak by úrad rozhodol, že tender nebol v poriadku, prichádza do úvahy možnosť, že by sa musela celá súťaž opakovať znovu. To by znamenalo odloženie ďalších prác na zabezpečení východnej hranice minimálne o niekoľko mesiacov.
To, ako je Poľsko, Maďarsko, či Slovensko pripravené na ochranu vonkajšej pozemnej hranice EÚ, má hodnotiť komisia z Bruselu na jeseň. Ak sa ukáže, že niektorá krajina nebude pripravená pôvodné termíny splniť, Brusel už zrejme nebude s oficiálnym odkladom rozšírenia Schengenu na rok 2008 váhať.