Kubiš: Do Smeru nevstúpim

Volili ste Smer?
Nebol som na Slovensku v čase volieb, pôsobil som v zahraničí, teda som nehlasoval.

Ale víťazstvo Smeru vás uspokojilo, keďže ste od neho prijali ponuku ministerskej stoličky?
Nechcem špekulovať. Hlavne, že uspokojilo ten počet občanov, čo si žiadali zmenu. Keď ma oslovili, či by som chcel byť vo vláde, hovoril som s Robertom Ficom. Povedal som, že ponuku si vážim, ale nie som členom žiadnej politickej strany; nemienim do žiadnej ani vstúpiť, ale keď môžem prispieť k ochrane záujmov a k posilneniu postavenia Slovenska, rád to urobím. Súčasťou môjho predvstupového rozhovoru bolo, že som položil viaceré otázky.

O čo vám išlo?
Jednoznačne som sa vyslovil, že základné reformy tvoria základ pre úspešné napredovanie Slovenska. Dôraz som položil na hodnoty: pre mňa otázky ľudských práv či práv osôb patriacich k národnostným menšinám sú mimoriadne dôležité. Pre mňa bolo zvlášť významné, že bezpečnostná a zahraničná orientácia štátu zostáva nezmenená. Toto všetko som si vyjasnil na moju spokojnosť a zobral som to ako výzvu, že svoje zahraničné skúsenosti môžem uplatniť v prospech Slovenska.

Nemáte dojem, že vaše postavenie je oslabené, keďže nie ste členom Smeru?
Zatiaľ určite nemám taký pocit. Vychádzam z toho, že mám podporu najvyšších ústavných činiteľov, dobre napríklad komunikujem s poslaneckým klubom Smeru. Beriem to tak, že som profesionál a na tomto poste môžem vykonávať prácu bez toho, že by som bol členom politickej strany.

Myslíte si, že Smer mal ísť do koalície so SNS?
Smer išiel do koalície so SNS. Beriem to ako fakt. Bolo to rozhodnutie Smeru-SD. Boli diskusie aj o možných iných koalíciách, ale pre mňa je fakt, že Smer išiel do koalície so SNS. Slovenská národná strana pôsobí a pôsobila v politickom systéme, je to strana etablovaná, má svoj politický program a ten nie je extrémny.

Tvrdíte, že SNS nemá extrémny program, ale veď viacerí jej predstavitelia v minulosti kladne hovorili o vojnovom slovenskom štáte…
Nie je to súčasť programu a dnes, keď je SNS vo vláde, s takými tézami nevystupuje. A myslím si, že keby s nimi čo i len náznakom začala vystupovať, silne by narazila na Smer.

Považovali by ste za šťastnejšie, keby Smer išiel do koalície s niekým iným ako so SNS?
Máme tu určitú situáciu a o nejakých hypotetických situáciách je zbytočné špekulovať. Máme vládu, ktorú podporujú tri politické sily s dominantným postavením Smeru, ktorý jednoznačne hovorí, že takáto koalícia mu umožňuje v maximálnej miere uskutočňovať jeho program. Je tam veľa programových prienikov, takže ja som to zobral ako fakt.

Hovorili ste už s Jánom Slotom na tému slovensko-maďarských vzťahov, aby nepoužíval ostré vyhlásenia?
V poslednom čase nie, ale je pravda, že sme sa dva razy rozprávali. Dohovorili sme si aj schôdzku a budem rád, keď sa stretneme. Chcem však povedať, že prestrelky, ku ktorým dochádza, to vôbec nie je len otázka nejakých výrokov Jána Slotu. Tu ide o väčší komplex problémov a otázok, než len o výroky jedného predstaviteľa na Slovensku.

Nemáte však pocit, že napätie medzi Maďarskom a Slovenskom takpovediac naštartoval Slotov rozhovor pre Lidové noviny?
Určite nie. Napríklad som postrehol, že hneď po voľbách a vytvorení vlády prebiehala veľmi hlboká diskusia v Strane európskych socialistov, v ktorej dominovali výsledky volieb a kreovanie tejto vládnej koalície. Táto diskusia sa týkala určitej dogmy, do akej miery sa sociálnodemokratické strany môžu vo vládach spájať do koalícií so stranami, ktoré trebárs sú výrazne národne orientované. Toto som registroval ako jeden zo silných motívov. Pritom vtedy prvá debata s Robertom Ficom v jeho straníckej pozícii ako predsedu Smeru-SD v Štrasburgu bola diskusia, v ktorej mnohí jeho partneri kritizovali také spojenie, ale tá kritika sa neodrážala od nejakých konkrétnych situácií na Slovensku. Bola to svojím spôsobom politologická diskusia, ktorá naďalej pokračuje.

Najviac vás zrejme teraz zaťažuje napätie v slovensko-maďarských vzťahoch.
Predovšetkým musíme pokračovať v nulovej tolerancii voči extrémizmu či národnostnej nevraživosti. A táto vláda má jednoznačne nulovú toleranciu voči týmto prejavom. Polícia a nezávislé súdnictvo budú v tomto duchu reagovať. Som rád, že je diskusia všetkých parlamentných síl bez výnimky, že by mali prijať deklaráciu proti prejavom intolerancie a extrémizmu.

Olej do ohňa by mohla priliať plánovaná demonštrácia maďarských extrémistov na Slovensku.
Keby aj dochádzalo k manifestáciám extrémistov, iredentistického hnutia, ako je Hnutie 64 žúp, naše zložky budú reagovať korektne, ale v rámci zákona. Extrémizmus, ktorý chce negovať pomaly samotnú existenciu Slovenskej republiky, je čosi, s čím ako člen vlády a občan nemôžem súhlasiť… Čo ma veľmi teší, je, že sa zdvihla občianska spoločnosť – aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Vidno, že občania oboch štátov nechcú trpieť politizáciu kriminálnych činov. Občania ukazujú, že toto nie je to, čo je pre ich národy charakteristické. Že ktokoľvek, kto by chcel vyvodzovať z jedného-dvoch kriminálnych činov, či z dvoch, alebo desiatich vyjadrení nejakého politika, čo by dali inú charakteristiku občanom, tak to odmietajú.

Chýba niečo podstatné k lepším slovensko-maďarským vzťahom?
Aspoň by sme sa mali zamyslieť (a možno sa nám to podarí zaviesť aj do praxe), či nenastal čas na maďarsko-slovenské vyrovnanie v duchu tých krokov, čo už dávno pred nami urobili Francúzsko a Nemecko alebo potom Česko a Nemecko. Toto je tiež jeden z dôležitých prvkov, čo nám chýba do skladačky, čo by nám definitívne napomohlo odstrániť nedorozumenia. Mali by sme sa vyrovnať s tým, čo existovalo v Rakúsko-Uhorsku koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia, či s takzvanou výmenou obyvateľstva po druhej svetovej vojne. A treba si jednoducho uvedomiť to, že Slovenská republika tu bude existovať, a tí, čo sa odkiaľkoľvek snažia spochybniť jej existenciu, by mali byť postavení na okraj spoločnosti.

Robert Fico pred voľbami hovoril v duchu, že George Bush je klamár, ktorý zatiahol spojencov do Iraku. Súhlasíte s týmto názorom?
Nechcem sa vracať k predvolebným vyjadreniam kohokoľvek na slovenskej politickej scéne. Predvolebná rétorika je špecifická. Niekedy sa používajú výrazy, ktoré po voľbách už žiaden politik nepoužije. Treba sa pozerať na to, ako vláda koná – ako spolupracuje so Spojenými štátmi, budeme s nimi konzultovať postupnosť krokov pri sťahovaní z Iraku aj nové formy pomoci.

A čo vyhlásenie Jána Slotu, že naši vojaci v Iraku " šaškujú"?
Absolútne nesúhlasím. Či už si môžu úlohy plniť na sto, alebo na päťdesiat percent, je to mimoriadne zodpovedná a nebezpečná práca. Je to práca, ktorú si musíme vážiť, robia dobre pre Irak, dobre reprezentujú Slovensko, sú to hrdinovia. Ja si myslím, že to bol taký „úlet“ pána Slotu.

Ste presvedčený o správnosti stiahnutia slovenských vojakov z Iraku?
V zásade nastáva doba, a to je aj v plánoch samotnej irackej vlády, keď postupne kontrolu nad bezpečnostnou situáciou preberajú zložky Iraku. Na druhej strane naši vojaci tam boli vyslaní s určitým mandátom, časť úloh splnili. Nie vždy sa im to darí s plným nasadením, pretože nie sú potrebné podmienky. Preto možno uvažovať o stiahnutí, ale pritom platí, že my ako dobrí a zodpovední spojenci to neberieme ako opustenie pozície. Súčasťou našich návrhov, ktoré sa dostanú na rokovanie vlády, bude ponuka iných foriem spolupráce. Určite máme záujem podieľať sa na výcviku nových irackých bezpečnostných síl. Chceme tam udržať vlajku ako spojenci.

Hovoríte o slabších podmienkach na prácu. Nebolo by rozumnejšie tlačiť na Američanov a Iračanov, aby slovenským ženistom zabezpečili primerane dobré podmienky, a nie hneď hovoriť o sťahovaní z Iraku?
Mne to rozhodnutie o sťahovaní vychádza z celých procesov, čo sa dejú v Iraku, o ktorých bola reč… Pokojne sa však môže stať, že nová iracká vláda, keď už odídu mnohonárodné sily, požiada Slovenskú republiku o nejakú pomoc pri odmínovaní. Ja dnes hypoteticky nemôžem vylúčiť, že na niečom sa budeme spolupodieľať, ale už pri priamom styku s novou irackou vládou.

Slovenských ženistov ste označili za hrdinov. Bolo by logické nehovoriť hneď o sťahovaní, veď to potrvá dlho, ale radšej oznámiť, že odídeme o rok či o rok a pol. Tým sme si zrejme poškodili vzťahy s USA, nie?
Nie, my svoj harmonogram sťahovania z Iraku zlaďujeme s politicko-bezpečnostnými procesmi v Iraku. S predstaviteľmi irackej vlády aj mnohonárodných síl sme hovorili, že jednoducho naozaj v mnohých oblastiach dochádza k odsunu a striedaniu irackými silami. Oblasť, kde pôsobíme, je takisto predurčená už túto jeseň na postupné striedanie, čo nám potvrdila iracká vláda aj velenie mnohonárodných síl.

Nová vláda sa chce viac orientovať na Rusko a Čínu. Čo od toho očakávate?
Sľubujem si od toho predovšetkým zintenzívnenie našich hospodárskych vzťahov, otváranie priestoru pre slovenských podnikateľov, nový priestor pre investície. Jednoducho sú to krajiny s dobre sa rozvíjajúcou ekonomikou. V prípade Ruska by som to nechcel zužovať len na energetické suroviny, ten priestor je veľmi bohatý. My by sme mohli v Rusku viac investovať, lebo Ruská federácia sa viac otvára zahraničným investíciám. Čína sa obrovsky rozvíja, niet na svete štátu, ktorý by s ňou nechcel spolupracovať. A vidím ešte ďalší rozmer, ktorý sa týka ešte viac Ruskej federácie: Slovensko je členom EÚ a únia má s Ruskom veľký rozmer vzťahov.

Nemyslíte si, že EÚ sa stáva energetickým vazalom Kremľa?
Vôbec nie. To, že Európska únia bude v budúcnosti viac závislá od energetických dodávok z Ruska, bude kompenzované diverzifikáciou energetických zdrojov a využívaním aj alternatívnych zdrojov. To by malo smerovať k upokojeniu takýchto obáv. A napriek všelijakým špekuláciám, čo tu odznievali, pokiaľ ide napríklad o Gazprom, ide o veľmi stabilného a zodpovedného dodávateľa.

Je logické, že Gazprom je seriózny dodávateľ, keďže chce zarobiť čo najviac peňazí. Lenže pokiaľ zostane kontrolovaný štátom, nebojíte sa, že môže byť nástrojom nátlaku na iné štáty?
Nemám z tohto obavu, pokiaľ ide o Slovensko ani pokiaľ ide o úniu ako celok.

Máte strach o demokratický vývoj v Rusku?
S Ruskom musíme diskutovať o všetkom. Ruská federácia nie je – ani sa mi nezdá, že by sa chcela stať – členom Európskej únie. Čiže pokiaľ ide o kompletné prevzatie európskeho acquis, toto neprichádza do úvahy, ale Rusko je členom Rady Európy, je členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prijalo na seba právne a politické záväzky, aj záväzky v oblasti ľudských práv. A tam je úplne namieste, že máme nejaké otázky – ako Slovensko aj ako EÚ; a o týchto veciach budeme chcieť diskutovať. Využívame na to rôzne platformy štruktúrovaného dialógu. Problém ľudských práv, slobôd, demokracie bude súčasťou komplexu otázok. Tak ako prijímame názor, že Ruská federácia má právo klásť nám otázky ako štátom únie, ak má zo svojho pohľadu nejaké problémy s našimi postojmi. Platí však, že navzájom sa nemáme čo poučovať, to nie je o mentorstve, že prichádzame s nejakými záležitosťami zvrchu, ale diskutujeme a to budeme robiť aj naďalej.