Komentár: Strata cudnosti
Ktorá funkcia je zodpovednejšia? Štátneho tajomníka, ktorý sa zúčastňuje na vládnej politike v konkrétnom rezorte? Alebo poslanca, čo spolurozhoduje o kvalite prijímaných zákonov? Ťažko povedať. Ako však ten, čo morálne či nebodaj právne zlyhá na jednom poste, môže so cťou zastávať ten druhý?
Robert Fico ako volebný víťaz vyhlasoval, že s takýmito praktikami rázne skoncuje. Ako premiér nebude otáľať, ak skrsne čo len podozrenie na člena jeho vlády. Súčasne prijme také riešenie, ktoré znemožní, aby sa parlament stal odkladiskom znemožnených politikov. V posledných dňoch sa mu naskytla príležitosť, aby dal obe veci do súladu so svojimi sľubmi. Neurobil to.
Iste, hlavný spúšťač kauzy okolo Mariána Záhumenského sa ako minister pôdohospodárstva tiež tešil z európskych dotácií. Pre štyri milióny vo svoj prospech však osobne neinicioval ,,nápravu" rozhodnutia predchádzajúceho šéfa rezortu. Z právneho hľadiska to nebolo priehľadné, napriek tomu premiér bránil Záhumenského ako lev.
Keď sa v takej napätej chvíli z titulných stránok novín Fico dozvedel, že si dal štátny tajomník po dvoch mesiacoch pôsobenia na ministerstve preplatiť poľovačku na kapitálneho jeleňa, tak to by vystrelo aj chladnokrvnejšieho človeka.
Vtedy predseda Smeru nemal váhať. Za Záhumenského politickou kariérou bolo treba riadne tresnúť dverami. Už len preto, aby boli na pozore viacerí ďalší nominanti Smeru, ktorí by si mohli myslieť, že spolu s úradom im dal pánboh aj rozum. Inak rezolútny Fico si tentoraz natiahol rukavičky…
Málokto pochybuje, že by sa aj medzi členmi minulých vlád nevyskytovali takí, čo bezplatne zhŕňali poľovnícke a iné trofeje. Čudné štátne objednávky okolo predraženej výstavby muničného skladu nie sú ich prvým ani posledným škandálom. Dosiaľ však politici zo Smeru mohli tvrdiť, že sú v tomto smere čistí. Po kauze so Záhumenským už nie.