Samosprávu trápia školy aj doprava
Mestá a obce tlačia pred sebou balíky problémov. Noví primátori si musia dať rady s nedostatkom peňazí pre školy, s dopravou a mnohí aj s nezamestnanosťou. Vidiek zase trápi najmä vyľudňovanie a odchod mladých ľudí za prácou do väčších miest.
Na samosprávu prešlo v uplynulom období viacero právomocí, ktoré dovtedy vykonával štát. Peniaze zo štátneho rozpočtu však na všetko nestačia. „Keď školy a školské zariadenia prešli pod obce, tak financie nepostačovali ani na základné platy učiteľov, nieto ešte na odvody štátu a na prevádzku zariadení,“ konštatoval starosta Sklených Teplíc Ľubomír Meliš.
Aj podľa primátora Piešťan Rema Cicutta boli najväčšie ťažkosti so školami, nedostatok peňazí spôsobil zánik mnohých z nich. „Zredukovali sme počty základných aj materských škôl, čo sa nezaobišlo bez protestov rodičov,“ poznamenal.
Hoci sa zlučovanie a rušenie škôl už zastavilo, samosprávu čakajú ďalšie starosti. Od januára sa totiž štát chce zbaviť financovania súkromných a cirkevných neštátnych zariadení a preniesť túto zodpovednosť na obce. Tie však tvrdia, že im na to bude chýbať pol miliardy.
Podľa primátora Žarnovice Dušana Grégra život samospráve sťažujú aj nejasné zákony, ktoré by vláda mala zmeniť. „Napríklad obecné a mestské rozpočty predbiehajú štátny rozpočet. My ich musíme mať schválené do 15. decembra, pritom nevieme, s akými peniazmi od štátu môžeme rátať, štátny rozpočet sa totiž schvaľuje neskôr,“ dodal.
Volebnou témou číslo jeden je vo viacerých veľkých mestách doprava. Na tú sa sťažujú najmä Bratislavčania. Hlavnému mestu chýba nosný systém mestskej hromadnej dopravy. Dopravné zápchy by vyriešila rýchloelektrička alebo metro, o ktorom sa diskutuje už niekoľko rokov.
Bratislava však na rozdiel od iných miest nemá vysokú nezamestnanosť. Tú označil za najväčší problém uplynulého obdobia primátor Nitry Ferdinand Vítek. „Podarilo sa ju znížiť až príchodom zahraničných investorov do priemyselného parku Nitra – Sever. Je tam už deväť zahraničných firiem, z nich tri už naplno fungujú a zamestnávajú 5 500 ľudí,“ dodal.
Investície sa nepodarilo prilákať do regiónu, ktorý patrí medzi tie s najnižšou zamestnanosťou. Úpadok ekonomiky postihol tretie najväčšie mesto Prešov. Samospráve sa osem rokov nedarilo určiť lokalitu pre priemyselný park a mesto napokon vstúpilo do partnerstva so súkromným investorom a podieľa sa na výstavbe parku pri obci Záborské.
Ešte menej pracovných príležitostí majú ľudia na vidieku, čo má za následok, že sa vo veľkej miere sťahujú do miest. V dedinách sa potom rušia školy a služby pre občanov sú čoraz menej dostupné.
V Rapovciach v okrese Lučenec považuje starosta Ivan Eibner za najväčšiu výzvu zníženie nezamestnanosti, ktorá dosahuje vyše 40 percent. Za uplynulé štyri roky sa mu nepodarilo vyriešiť aj ďalšie veci. „Je to vybudovanie kanalizácie, ktorú nutne potrebujeme. Chýba nám na to asi 30 miliónov korún,“ dodal Eibner.
Kanalizácia a čistiareň odpadových vôd chýba aj v Hronskom Beňadiku. „Dožadovali sme sa, aby sa aj obce pod dvetisíc obyvateľov riešili, ale zatiaľ je to v nedohľadne. Rokujeme s vodármi, no nijaký posun zatiaľ nenastal,“ uviedol starosta Stanislav Lopúch.