Komentár: Koaliční rivali
Napätie, ktoré Mečiar vyrába v koalícii, je ešte stále len predohrou. A prípravou na rozhodujúci zápas - prezidentské voľby 2009. Mečiar svojimi úskokmi sleduje jeden ústredný cieľ - dobyť Prezidentský palác. HZDS bude viesť tichú vojnu so Smerom minimálne do roku 2009.
Jadro problému je v tom, že Mečiarov prezidentský rival je stále podstatne silnejší ako on. Gašparovič má slušnú verejnú podporu. A silného spojenca vo Ficovom Smere. Mečiar vie, že preraziť môže len v prípade, že odstaví Gašparoviča a získa politickú podporu Smeru a celej koalície. A takisto vie, že Fico na to nepristúpi dobrovoľne. Len pod tlakom.
Fico a Gašparovič sú totiž viac ako partneri. Sú súčasťou jedného politického klanu. Ficov Smer a Gašparovičovo HZD majú spoločné korene, spoločné záujmy a spoločných sponzorov v pozadí (Poór, Široký). Gašparovič má v tejto pozícii veľmi slušné šance na znovuzvolenie. A Mečiar takmer nulové. Obrat by bol možný len vtedy, ak by Fico obetoval Gašparoviča a plnou váhou podporil Mečiara.
Mečiar sa pokúša o niečo, čo je takmer nemožné – dotlačiť Fica k tomu, aby sa vzdal vlastného (a perspektívneho) prezidentského kandidáta a podporil problémového koaličného partnera (v skutočnosti rivala). Páky, ktorými by to Mečiar mohol dosiahnuť, sú dve. Po prvé, môže pohroziť „prevratom“ a vládou pravice s HZDS. Po druhé, môže obetovať vlastnú stranu v prospech Smeru. HZDS by bez Mečiara veľmi rýchlo vyschlo. Fico by tým vymazal z mapy posledného konkurenta, s ktorým sa delí o voličov. A Dzurinda by stratil možného politického spojenca, bez ktorého Ficovu dominanciu prerazí len ťažko…
Mečiar zatiaľ napriek mobilizácii síl boj s Ficom a Gašparovičom prehráva. Nie preto, že by nevedel bojovať. Jednoducho preto, že má hrdzavé zbrane. Od júna 2006 patrí HZDS medzi najslabšie strany. A Fico si občas namýšľa, že zneškodniť môže nielen HZDS bez Mečiara, ale aj HZDS s Mečiarom.