Analýza: Dôvera len najbližším
Vymenovanie blízkych príbuzných a priateľov do vedení štátnych podnikov je prejavom arogancie moci, ale môže svedčiť aj o nedôvere panujúcej v straníckych špičkách koalície. Myslia si to analytici, podľa ktorých výberové konania sú v takýchto prípadoch iba na vytretie zraku.
Opozícia tvrdí, že vládne strany nemajú odborníkov a vymenovanie dcéry poslanca za SNS Kristíny Ďuračkovej do Trnavskej teplárenskej či možného zaťa ministra hospodárstva do Transpetrolu odhaľuje nepripravenosť koalície na prevzatie moci. Podľa politického analytika Jána Baránka ide však o niečo horšie. „Je to hlúposť spojená s aroganciou, museli predsa predpokladať, že všetko vyjde na povrch,“ upozorňuje Baránek.
Verejnosť si však na protežovanie rodinných príslušníkov a známych pri obsadzovaní rôznych funkcii v štátnych organizáciách už dávno zvykla. Povestný je prípad svokry Jána Ľuptáka, ktorá v čase, keď bývalý šéf ZRS bol podpredsedom Národnej rady, sedela v dozornej rade neodštátnenej banky. Podľa staršieho sociologického prieskumu si až 62 percent opýtaných myslí, že pri nomináciách tohto druhu najviac zavážia priateľské a príbuzenské vzťahy. Politickú príslušnosť označilo za rozhodujúcu 53, odbornosť 29 a dosiahnuté vzdelanie dokonca len 17 percent opýtaných.
Prax politických vymenovaní pretrvala aj za predchádzajúcej vlády, ktorá sľúbila s ňou skoncovať. „Vtedajšie vládne strany postupovali menej nápadne, ale ani oni sa nominačným škandálom nevyhli,“ pripomína Baránek. Známy je najmä prípad Dzurindovho brata, ktorý šéfoval štátnej spoločnosti Cargo. Ešte vlani vymenoval exminister dopravy do predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Letisko Košice Alfonza Tkáča, majiteľa pekárne a manžela poslankyne parlamentu za SDKÚ.
Výsledkom konkurzov v takýchto prípadoch málokto uverí, ľudia ich považujú za vopred dohodnuté. Otáznejšie bývajú pohnútky nominovaných. „Niekedy nejde ani o to, aby si niekto zarobil, ale skôr sa počíta s tým, že na človeka je úplné spoľahnutie, lebo je z rodiny významného politika či straníckeho funkcionára,“ myslí si o podobných nomináciách sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. Podľa nej to však zároveň svedčí o vysokom stupni nedôvery v špičkách politických strán a v ich pozadí. Sociológovia v tejto súvislosti hovoria o nebezpečenstve vzniku privilegovaných neformálnych sietí, ktoré parazitujú na štátnom majetku.