Kriminálnikov medzi deťmi ubúda
Vlámačky, lúpeže, sexuálne zneužívanie či falšovanie peňazí. Až polovicu zo všetkých takýchto objasnených trestných činov páchajú deti a mladiství do 18 rokov. Mládež má vysoký podiel aj na krádežiach áut či podpaľačstve. Podľa policajných údajov jej ide na vrub každé tretie objasnené ukradnutie auta aj každý tretí požiar.
Napriek týmto číslam kriminality u detí a mládeže mierne ubúda. Oproti roku 2002 klesol počet trestných činov spáchaných mladistvými o celých dvetisíc prípadov. V roku 2005 ich mali na svedomí 7 599, údaje za rok 2006 polícia ešte spracúva. „Možno však vo všeobecnosti povedať, že nepôjde o nijaké výrazné výkyvy oproti roku 2005. Je to zhruba na tej istej úrovni,“ skonštatoval hovorca Prezídia Policajného zboru Martin Korch.
Ide však len o objasnené trestné činy, skutočná miera detskej kriminality môže s väčšou mierou objasnenosti klesnúť. Polícii sa totiž darí usvedčiť páchateľov len v približne štyridsiatich percentách prípadov. Z pohľadu regiónov najviac trestnej činnosti pácha mládež v sociálne zaostalejších oblastiach, najmä v Prešovskom a Košickom kraji. Naopak, najnižšiu detskú kriminalitu podľa polície vykazuje Bratislavský a Trnavský kraj. Z toho chlapci sa na nej podieľajú desať ráz častejšie ako dievčatá.
K mladými najviac páchanej trestnej činnosti patria lúpeže a vydierania osôb rovnakého veku v rámci školy a sídliska. „Časté sú prípady šikanovania, kde brutalita a cynickosť konania presahujú v mnohých prípadoch hranice ľudského chápania. Jej odhaľovanie sťažuje to, že poškodení zo strachu pred pomstou odmietajú vypovedať,“ dodal Korch. Podľa neho príčiny páchania kriminality spočívajú v nesprávnom využívaní voľného času, v rodinnej výchove či v chýbajúcich kladných príkladoch z okolia.
Za vážny problém to považujú aj mimovládne organizácie ako Detský fond Slovenskej republiky či Nadácia Intenda, ktoré pomáhajú problematickým deťom nájsť svoje miesto v spoločnosti. Podľa nich až 80 percent všetkých detí nemá pravidelný program vo svojom voľnom čase a je medzi nimi veľa ohrozených skupín.
„Sú to deti tráviace voľný čas doma alebo na ulici, ale aj deti a mladiství, ktorí sa ocitli v zložitých životných situáciách, s ktorými sa nevedia sami vyrovnať. Od zvládania úloh dospievania cez problémy v škole až po násilie v rodine alebo konflikty so zákonom. Pozornosť treba venovať aj deťom s vyhraneným životným štýlom, ako sú napríklad skejtbordisti,“ tvrdí Alena Synková z Detského fondu.
Pre tieto deti zakladajú v kritických lokalitách kluby, aby im vyplnili voľný čas, ale aj pomohli riešiť problémy. Na celom Slovensku je ich zatiaľ asi dvadsať. Napríklad v bratislavskej Vrakuni pri Pentagone, kde sa pohybuje vysoký počet drogových dílerov, funguje už sedem rokov Mixklub. Jeho služby za ten čas bezplatne využilo viac ako tristo detí a sto dospelých.
Kluby pomáhajú svojou preventívnou činnosťou znižovať kriminalitu detí. „Ak obyvatelia mesta nechcú dovoliť, aby taký klub vznikol, treba im vysvetliť, že sa to môže otočiť proti nim. Keď bude mládež namiesto v klube sedieť v krčme a potom rozbíjať okná a výklady,“ skonštatoval Vladislav Matej z nadácie Socia.