Košice nie sú pre študenta lacné
Študentský život na východe Slovenska už nie je lacnejší. Náklady na štúdium v Košiciach sa totiž vlani vyrovnali Bratislave, v oboch mestách vysokoškoláci minuli v priemere viac ako šesťtisíc korún mesačne. Vyplýva to z posledného prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva. Podľa neho vysoká škola vlani zdražela o niekoľko sto korún na mesiac.
Študentka Petra Abrmanová z Ekonomickej univerzity v Bratislave minie zhruba šesťtisíc korún. „Za internát dám dvetisíc, strava, telefón a vreckové potom tvoria zvyšok,“ povedala.
Tomáša Šimovčeka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach stojí študentský život ešte viac – šesť a pol až sedemtisíc korún. „Na Košice je to relatívne dosť, rozprával som sa so známymi, čo študujú v Bratislave a oni potrebovali asi rovnakú sumu, čo ma prekvapilo. Čakal som, že to bude viac,“ dodal.
Sociologička Magdaléna Piscová tvrdí, že rozdiely medzi regiónmi sa postupne stierajú. „Aj keď veľmi pomaly, nie sú to veľké skoky,“ uviedla.
Piscová poukázala na to, že v poslednom období rástli príjmy v niektorých mimobratislavských regiónoch rýchlejšie ako v samotnej Bratislave. „To sa potom prejaví aj vo výdavkoch, študenti pritom nie sú nijakou špecifickou skupinou,“ myslí si Piscová.
Napriek tomu, že Košice sú už rovnako drahé ako Bratislava, študenti v Prešove v porovnaní s ostatnými stále ušetria. Mesačne ich škola stojí o tisíc až dvetisíc korún menej ako v iných mestách.
Celkom bolo štúdium vlani drahšie ako rok predtým. Vysokoškolák, ktorý býva u rodičov, minul v priemere 4 510 korún, kým v roku 2005 asi 3 900 korún. Tí, čo študujú mimo domova, museli mesačne z vreciek vytiahnuť o päťsto až šesťsto korún viac.
Napriek rastu výdavkov sa študenti na svoju finančnú situáciu nesťažujú. Viac ako 80 percent opýtaných ju považuje za prijateľnú. Je to zrejme preto, že väčšina si stihne popri škole aj privyrobiť. Počas semestra pracuje príležitostne alebo pravidelne asi 56 percent vysokoškolákov.
„Robím na čiastočný úväzok, je to lepšie ako nepravidelné brigády. Keby som nepracovala, asi by som ťažko vyžila,“ tvrdí Abrmanová. Tomáš Šimovček pracuje najmä cez prázdniny alebo brigádnicky. „Väčšinu peňazí som si zarobil v lete v zahraničí. Takých tridsať percent mi dali rodičia,“ povedal.