Komentár: Víťaz s malým v
Víťazstvá - aj tie politické - delíme na slávne a trápne. Pál Csáky predviedol ten druhý typ. Jeho víťazstvo je nielen prekvapujúce (to by bol slabý výraz). Je aj dosť nepochopiteľné. A neslávne "plazivé". SMK popravila svojho zakladateľa a úspešného predsedu bez toho, aby sa dozvedel - za čo. V strane nebolo vidieť nijakú vlnu kritiky. Zdvihla sa len vlna nespokojnosti. Tichej, skrytej, nevyslovenej.
Csáky neponúkol vlastnú politickú líniu. Ani program. Dokonca neprišiel ani s poctivou a otvorenou kritikou. Vyjadril len nespokojnosť. Tichú a nejasnú. A vyhral. Ticho a nejasne.
Pre slovenské strany Csákyho víťazstvo nie je dobrou správou. Csáky je presne ten typ politika, pri ktorom človek nikdy nevie, na čom je. Je nečitateľný, nerozhodný a dvojtvárny. Dlho váhal, či má vôbec kandidovať. Keď sa odhodlal zaútočiť na Bugára, skryl sa za „jednu maďarskú novinárku“, ktorá sa ho pýtala na spoluprácu vedenia s podnikateľom Világim. Po kongrese už Csáky kritiku odvolal – vraj len upozorňoval na „pochybnosti“ a „nespokojnosť“. A nakoniec odmietol priznať aj spojenectvo s Durayom. Vraj o ňom nič nevie…
Zrážka Csákyho s Bugárom nebola ani politická, ani programová. Ideový obsah chýbal. Spor bol čisto osobný. Napriek tomu bude Csákyho SMK celkom iná ako Bugárova. Bude viac falošná. A radikálnejšia. Už len vďaka úspechu Duraya, nového podpredsedu pre stratégiu. Spojenectvo Csáky – Duray síce nebolo politické (programové), ale bude mať politické dôsledky. Za podporu radikálov bude musieť Csáky platiť. Aj keď – ako má vo zvyku – bude to zakrývať. Csáky je už raz taký. Nešikovne hraný úsmev bude ponúkať aj spojencom v Bratislave, aj spojencom v Budapešti. Mimochodom, ako vicepremiér sa usmieval aj na Oszkára Világiho. Nikdy sa nepostavil proti obchodnému jadru strany. Len sa prikrčil, ticho spolupracoval. A čakal na príležitosť.
Csáky naozaj vyhral nepochopiteľne trápne. Presnejšie povedané: Bugár nepochopiteľne trápne prehral.