Komentár: Bohatí a zdraví
Krátko po tom, ako pohrozili štrajkom zdravotníci, ozvala sa aj ďalšia nespokojná skupina - zamestnanci domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb. Ich hlas doteraz nebolo počuť tak zreteľne ako protesty mužov a žien v bielych plášťoch. Je ich menej, zato však podmienky, v akých pracujú, a najmä sumy, za ktoré pracujú, sú naozaj zarážajúce.
Svedčí o tom napokon aj ich hlavná požiadavka: aby ich príjmy dosahovali aspoň úroveň priemernej slovenskej mzdy a nie ponižujúcich 12 800 korún.
Ide pritom o ľudí, ktorí sa starajú o starých, chorých, bezvládnych, robia často prácu, ktorej by sa ostatní štítili. A niekto ju predsa robiť musí. Tak ako niekto musí za pár korún ošetrovať pacientov alebo učiť deti. Spoločnosť ráta s tým, že sa zakaždým nájdu obetavci, ktorí svoju ťažkú prácu chápu ako poslanie a robia ju aj napriek skromnému ohodnoteniu.
Najskôr počúvali argument, že treba urobiť reformy, „naštartovať ekonomiku“ – a potom príde rad aj na nich. Nuž a dnešná vláda pre nich nemá lepšiu odpoveď, len konštatovanie, že na prilepšenie niet peňazí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zatiaľ neprejavilo ochotu meniť systém odmeňovania tak, aby sa pracovníci sociálnych služieb dostali na úroveň priemeru. Alibisticky sa odvoláva na fakt, že tieto zariadenia patria pod právomoc krajov. A kraje zasa tvrdia, že majú iba to, čo dostanú od štátu…
Premiér Fico sa nedávno rozhorčoval, že médiá robia celebrity z podvodníkov a prostitútok. Nuž, ťažko sa ako celebrita môže cítiť zdravotná či sociálna sestra, ktorá musí premýšľať, či kúpi dva, alebo štyri rožky. A za životnú úroveň týchto ľudí určite nie sú zodpovedné médiá, ale ktosi iný. Vláda však k zdravotníctvu či k domovom sociálnych služieb pristupuje v duchu známeho príslovia: Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.