Strašidlo malárie obchádza východ
Na východ Slovenska sa môže vrátiť pliaga malárie. Nechce sa veriť, ale archívy neklamú - až 15-tisíc prípadov tejto horúčkovitej nákazlivej choroby zaznamenali kedysi každoročne len v okrese Kráľovský Chlmec. A inde na okolí nebola situácia oveľa lepšia. Pred polstoročím zrušili poslednú protimalarickú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. Komár anopheles, ktorý pôvodcu ochorenia prenáša z človeka na človeka, tam však zostal.
„Komáre sú tu a pozvoľna sa vytvárajú ďalšie vhodné podmienky na šírenie malárie,“ upozorňuje docent Zdeněk Vostal z Košíc, ktorý proti pôvodcovi tejto choroby na východnom Slovensku bojoval už v roku 1953. Ako čerstvý absolvent Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sa zúčastnil na ochranných postrekoch proti komárom na Trati družby pri Michaľanoch, kde cez leto brigádnicky pracovalo okolo 20-tisíc mládežníkov z celej republiky. „Použili sme vtedy na to všetok prášok DDT, ktorý sa dal zohnať v Československu,“ spomína Vostal. Postreky boli vraj účinné, dnes však už DDT na komáre nepôsobí.
Malária pred druhou svetovou vojnou i po nej postihovala najmä vtedajšie okresy Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Sobrance, Michalovce, Humenné, Vranov nad Topľou a Košice. Niektoré lokality v tejto oblasti sa považovali za trvalé ostrovy tropickej malárie. Napríklad v okrese Kráľovský Chlmec bolo takých 35 až 40 obcí. „Pred vojnou pri záplavách postihlo ochorenie aj polovicu obyvateľstva týchto dedín, inokedy 15 až 20 percent,“ predpokladá Vostal. Presná evidencia malarikov totiž dlho neexistovala. Ale aj po uzákonení ohlasovacej povinnosti si mnohí miestni lekári zamieňali maláriu s dyzentériou alebo týfusom.
Dejinami boja proti malárii na Slovensku sa podrobne zaoberá aj bratislavský parazitológ afganského pôvodu Nasir Jalili. Pred polstoročím podľa neho významnú úlohu zohrali najmä hydromelioračné práce na Východoslovenskej nížine, ktoré zahŕňali odvodňovanie močiarov, reguláciu tokov riek a likvidáciu pravidelne zaplavovaných území, predovšetkým v okolí Latorice a Bodrogu. „K odstráneniu tam vznikajúcej malárie výrazne prispelo zvýšenie životného štandardu obyvateľov a zlepšenie hygienických pomerov,“ dodáva Jalili.
Aj ďalší známy parazitológ a zoológ Milan Labuda považuje za dôležitý faktor zlomu zmenu štýlu života na dedine. „Komáre, ktoré prenášajú maláriu, prednostne napadajú zvieratá. Ľudia mali kedysi kravy v dome, kontakt s komármi tam bol bezprostredný. A v každej dedine bol nejaký rybník alebo nádrž na vodu kvôli požiarom. To boli liahne komárov. Postupne sa však zlikvidovali a dostali sa za dedinu, kam presunuli aj kravíny,“ vysvetľuje Labuda.
V roku 1957 a nasledujúcich rokoch sa už v Kráľovskom Chlmci a na okolí nevyskytol žiaden nový prípad endemickej, čiže opakujúcej sa tam, malárie. Svetová zdravotnícka organizácia však vyhlásila Slovensko za nemalarickú oblasť až v roku 1963. V takejto oblasti by sa už nemal nachádzať pôvodca choroby. V tom čase epidemiológovia predpokladali, že čoskoro sa ho podarí vyhubiť na celom svete. Malária však naďalej patrí medzi 6 najzávažnejších infekčných ochorení a ročne na ňu zomierajú milióny ľudí.
Je pravda, že na Slovensku sa naďalej vyskytujú len prípady malárie zavlečené z iných, prevažne tropických krajín. Klimatológovia však varujú, že masívne otepľovanie môže výrazne zmeniť mapu výskytu tohto ochorenia. „Stredomorské kliešte, niektoré druhy komárov, cholera a viaceré tropické choroby sa začínajú objavovať aj v severnejších oblastiach nášho kontinentu,“ pripomína profesor Milan Lapin. Na Slovensko sa pred pár rokmi dostali ďalšie dva druhy komára z rodu anopheles. Malarické komáre sa navyše presúvajú aj do podhoria, zistili ich napríklad v Malých Karpatoch.
Odborníci však majú obavy najmä o niektoré regióny východného Slovenska. „Stačí si uvedomiť otrasnú hygienickú situáciu v mnohých tamojších rómskych osadách,“ naznačuje Labuda. Určitý návrat k podmienkam, ktoré prajú šíreniu malárie, však pozorovať aj v dedinách, kde Rómovia nežijú. Vostal upozorňuje na zanedbanie vodohospodárskych úprav, zoobariér, na obnovu mokradí. Za veľký problém však považuje aj to, že mladšia generácia lekárov sa s maláriou už nestretla a má ťažkosti s jej rozpoznaním. „Pritom stačí jedno uštipnutie infikovaným komárom a je zle,“ uzatvára skúsený zoológ.