Komentár: Nepriateľ nepriateľa...
Je smutné, že dvaja susedia - Slovensko a Maďarsko - sa na seba nevedia pozrieť inak ako maskovane. Teda aspoň na úrovni premiérov. Fico a Gyurcsány sa konečne stretli medzi štyrmi očami - za závesom summitu V4. Nie oficiálne, ale ,,pracovne". Aj to až na druhý pokus. Stretnutie, ktoré malo byť minulý rok vo Visegráde, Gyurcsány zrušil. Pod tlakom Orbánovej opozície, ktorá vytiahla do ulíc... | |
Takisto je smutné, že aj takéto vlažné stretnutia treba komentovať ako úspech. Gyurcsány pôvodne tvrdil, že s Ficom sa nemá o čom baviť, kým je v jeho vláde Slotova SNS. Fico zas Gyurcsányovi vyčítal, že proti slovenskej vláde rozohráva intrigy (v Európskom parlamente či v Rade Európy).
Že sa v takejto dusnej atmosfére vôbec stretli – a dohodli aspoň nutné minimum (pár mostov a diaľnicu) – je naozaj úspech. Hoci: sporných bodov je stále viac ako styčných. Fico sa nevzdá Slotovej SNS a vlažného postoja k požiadavkám SMK (čo je celkom logické, maďarská menšina je na Slovensku zabezpečená viac ako slušne). A Gyurcsány zas nepovolí v medzinárodnom tlaku proti Smeru. A jeho vláde, v ktorej by Budapešť namiesto Slotu rada videla Csákyho.
Inak, pokiaľ ide o zdroj napätia, minimálne od roku 1998 platí, že je prevažne na maďarskej strane. Či už cez Budapešť, alebo cez SMK. Spory okolo Gabčíkova, kontroverzný krajanský zákon, dvojaké občianstvo pre slovenských Maďarov, tlak na účasť SMK vo vláde… To všetko je maďarská munícia. Napokon, ani Slotova SNS nie je taká radikálna, nacionalistická a nebezpečná ako Orbánov Fidesz. Práve v tejto strane je zakódovaný skutočný zdroj napätia. A skutočná hrozba (už dnes vyzbrojená 60 percentami…).
Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sa mal Fico pozerať na Gyurcsánya priateľsky. Lebo, ako tvrdili Rimania, nepriateľ nepriateľa môže byť – aspoň občas – priateľ.