Komentár: Bublina roka
Zákonník práce je konečne, po pol roku hlučných bitiek, schválený. Lenže... Napriek víťaznému kriku Roberta Fica nikde nevidieť víťaza. "Téma roka" bola celý čas viac mediálnou bublinou ako zásadnou (prelomovou) zmenou, ktorú s budovateľským nadšením sľuboval premiér.
Takmer všetky sporné predstavy Tomanovej – privilégiá pre odbory, zákaz nadčasov, zrušenie práce na živnosť, návrat k starým istotám zamestnancov – buď padli, alebo sa rozriedili. Lobovanie odborov, živené dohodami so Smerom, sa nakoniec ukázalo slabšie ako lobovanie stavebných firiem, automobiliek a zamestnávateľov. Ficov Zákonník práce nie je (našťastie) ani zďaleka taký socialistický, ako sa tváril. Je neutrálny. Podobný tomu, na ktorý sme boli zvyknutí za prvej Dzurindovej vlády.
Smer si zo Zákonníka práce robil celý čas zásteru, ktorá mala zakryť holé zadky ,,socialistov". Fico túto tému potreboval umelo živiť, pretože jeho vláda za celý rok neprišla s ničím, čo by ju jasne a presvedčivo vyfarbilo. Naopak, väčšina povolebných rozhodnutí bola v rozpore so socialistickými sľubmi. Zachovanie nízkych daní pre podnikateľov a firmy, úsporný rozpočet, kombinovaný dôchodkový systém – to všetko je viac o kontinuite Dzurindovho systému ako o ohlasovaných zmenách.
Fico mal vo väčšine prípadov socialistické iba reči. Zákonník práce mal byť predstavený ako prvá naozaj zásadná zmena. Zmena, ktorá by mala to čaro, že by ministra financií nestála ani korunu. Nakoniec, po zásahoch SNS, HZDS a podnikateľských zväzov, nie je nový zákonník žiaden výstavný kus socialistov. Je kompromisom, ktorý veľa nemení a rozširuje ochranu zamestnancov len v zdravej miere. Únosnej aj pre opozíciu, aj pre podnikateľov…
Zákonník práce dopadol podobne ako prvý rok Ficovej vlády. Veľa kriku, ktorý bol nakoniec – o ničom.