Komentár: Ako tárajú premiéri
Vyrábate umelo fámy, stále viacej sa strápňujete, stále viacej sa stávate denníkom opozície," rozčuľoval sa raz jeden slovenský premiér. Prečítajte si komentár...
„Médiá vstúpili priamo do politickej arény… a stali sa otvorenou politickou opozíciou proti tejto vláde,“ burácal v sobotu premiér Robert Fico pri obhajobe ministerky Tomanovej. V jeho vystúpení ďalej zazneli temné narážky na korupciu médií a prepojenie prípadu Tomanová s navrhovanými zmenami v dôchodkovom systéme. Naozaj si to všetko Robert Fico myslí, alebo sa iba snaží zavádzať verejnosť? Vecne sú totiž všetky jeho tvrdenia mimo skutočnosti.
Po prvé – väčšinu faktov o predchádzajúcom pôsobení Viery Tomanovej a o spoločnosti Privilégium potvrdili sami aktéri prípadu. Nehovoriac o tom, že o pravdivosti (alebo nepravdivosti) publikovaných údajov môže v právnom štáte rozhodnúť iba súd.
Po druhé – médiá sa nemôžu stať účastníkmi politickej súťaže, pretože nekandidujú vo voľbách, a teda nemajú politickú moc; majú spravidla istý vplyv. Nerozhodujú však o predaji štátneho majetku, budovaní diaľnic alebo znení zákonov. Podľa premiéra je situácia na Slovensku „v Európe nevídaná“. Naopak, v Európe padli desiatky členov aj predsedov vlád po tom, čo o nich médiá priniesli odhaľujúce informácie.
Po tretie – prijmime na sekundu premiérovu logiku: kto kritizuje Tomanovú, je zaplatený dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Tu je teda zoznam skorumpovaných (ktorí Tomanovej zmeny v dôchodkovom systéme podrobili kritike): ministri Počiatek, Jahnátek, Kaliňák, Valentovič, Vážny, Národná banka Slovenska, mnohí koaliční poslanci a – Úrad vlády. Aktéri Ficovho stihomamu sa teda vyskytujú v jeho najbližším okolí!
Po tretie vážne: hlavnou črtou mienkotvorných denníkov, ako je napríklad Pravda, je prísne oddelenie obsahu novín a obchodu s inzerciou. Ani veľká firma, ktorá platí vydavateľovi za reklamu desiatky miliónov, nemá šancu kúpiť si čo aj len jedno slovo v obsahu. To sú teda fakty, ktoré musí poznať aj predseda vlády.
Seriózne médiá sú vždy kritické k politickej moci, je to jeden zo zmyslov ich existencie. Robert Fico ako opozičný politik na svojich tlačových konferenciách často zosielal hromy a blesky na Dzurindovu vládu, fakty pritom (o aférach ministrov Kaníka, Ruska, o podozrivom financovaní SDKÚ…) čerpal z denníka Pravda, ktorý ležal pred ním na stole. Rozhnevaným premiérom – autorom výroku v úvode tohto textu – bol v októbri 2005 Mikuláš Dzurinda. Pre presnosť – nepovedal „denníkom opozície“, ale „denníkom Roberta Fica“.