Končí sa 700 rokov stráženia
Vstupom do Schengenu sa končia stáročné dejiny stráženia hraníc v stredoeurópskom priestore. Historici preto považujú dnešný deň za veľkú udalosť. "Každý štátny útvar na našom území vrátane Veľkomoravskej ríše si svoje hranice ochraňoval," pripomína historička práva Katarína Zavacká. Stráženie hraníc v pravom zmysle tohto slova sa však datuje od 13.¤storočia, čiže má vyše 700-ročnú históriu.
„Ale obdobie, ktoré tomu predchádzalo, nemožno v žiadnom prípade prirovnávať k situácii v schengenskej zóne – cestovalo sa síce bez hraníc, no s nasadením života,“ upozorňuje Zavacká. Jednotlivé kmene reagovali totiž viac ako citlivo na každý vstup cudzincov do ich teritória.
Aj oveľa neskôr cestovali do sveta len odvážlivci, ktorí si týmto spôsobom odskúšali doma nadobudnuté zručnosti. A zároveň sa vydávali napospas neznámym rizikám. Turizmus dlho neexistoval, Slováci sa vyberali do cudziny buď za vzdelaním, alebo za zárobkom. Takáto cesta vtedajšími dopravnými prostriedkami mohla trvať aj pol roka a nikto nikdy nemal istotu, že sa z nej vráti celý a zdravý.
„Územie Slovenska bolo dlho súčasťou uhorského štátu, potom Rakúsko-Uhorska, v jeho hraniciach bol pohyb voľný, pri vstupe do ďalších štátov sa však našinec nevyhol početným kontrolám cestovných dokladov,“ konštatuje historička Alena Bartlová.
V časoch súmraku monarchie postihlo chudobné slovenské kraje masové vysťahovalectvo. Len v rokoch 1873 – 1914 odišlo do Ameriky za prácou okolo 600-tisíc Slovákov. Spravidla nikto z nich nevedel po anglicky, o vysťahovanie sa postarali osobitné ,,cestovné agentúry" za mastný poplatok.
„Kto má cestovný pas a šifkartu odo mňa, ten sa na každý spôsob a bez prekážky dostane do Bremen. Kto už má pas cez Fiume vystavený, ten ho musí dať prepísať na Bremen,“ uvádza sa v zachovalom letáku agenta jednej takejto agentúry z roku 1904.
Na vysvetlenie: Bremen sú Brémy, Fiume – Rijeka. Do Brém sa dalo zo Spiša odobrať aj cez Bohumín, ale skúšalo sa lacnejšou cestou cez Poľsko, lebo tamojšie hranice vraj neboli tak prísne strážené. Na tejto trase sa používali aj takzvané kravské pasy, čiže pasporty vydávané veterinármi pre zvieratá. Doklady boli písané po maďarsky a poľskí žandári im nerozumeli.
Prvá svetová vojna sa skončila rozpadom Habsburskej monarchie na následnícke štáty. Československú hranicu s Maďarskom určila Trianonská zmluva z júna 1920. Podľa historika Mariana Hronského sa pri tom uplatnili nielen etnické alebo geografické zásady, ale napríklad aj hospodárske hľadisko, aby nástupnícke štáty Uhorska boli životaschopné.
„Najvyššia rada mierovej konferencie brala do úvahy aj vzájomnú vyváženosť menšín v týchto štátoch,“ prízvukuje Hronský. Po celom Maďarsku však vtedy viseli čierne zástavy na znamenie smútku. ,,Nem, nem soha!" (Nie, nie, nikdy!), toto heslo zaznievalo už vtedy.
Po rozčlenení Uhorska zostalo totiž za hranicami Maďarska asi tri milióny osôb, ktorých materinským jazykom bola maďarčina. Maďarské médiá považujú aj preto vstup do Schengenu za historický dátum. ,,V noci budú prvý raz od Trianonu zrušené hraničné kontroly na celých úsekoch hraníc s Rakúskom, so Slovinskom a Slovenskom," pripomenul včera denník Magyar Nemzet.
Vrcholom stráženia štátnych hraníc bolo obdobie rokov 1948 – 1989, kedy Európu rozdelila železná opona. Teraz z nej nezostanú už ani strapce. Podľa Zavackej vytvára Schengen situáciu, ktorá nemá v tejto časti sveta obdobu. ,,Zrušenie kontroly na hraniciach dá strednej Európe nový charakter a postupne zmení aj mentalitu jej obyvateľov, umožní ich lepšie spolužitie a spoluprácu," myslí si historička.