Komentár: Rodová výzva
Ženy zarábajú menej ako muži. Za posledných desať rokov o 25 až 30 percent. Posledné dva roky sa situácia máličko zlepšuje, posuny sú však slimačie. O príčinách vieme - rodové stereotypy v podobe muž - hlava rodiny a žena - gazdinka.
Čo teda robiť, aby sa platy žien začali približovať zárobkom mužov? Dajú sa povinné kvóty na zamestnávanie žien v manažérskych a na politických stoličkách, prípadne ich posadíme za volanty kamiónov alebo ich zamestnáme v zlievarni? Alebo firmám sa nariadi, aby dávali ženám rovnaké platy ako mužom?
To určite nie. Ženy traktoristky a zlievačky sme tu už v poslednom polstoročí mali. A ukázalo sa, že ženy sa na Slovensku nestali lepšie platenými v pomere k mužom, a nie sú spokojnejšie a šťastnejšie ako ich kamarátky vo Francúzku, Španielsku alebo Švédsku.
Kľúčom k zmene je dobrá rodinná politika štátu a firiem. Na Slovensku neexistujú zákony, ktoré by motivovali firmy a zamestnávateľov byť „family friendly“, teda „priateľskí k rodinám“. Slovenskí politici chápu vklad k rodinnej politike akurát v debatách o rodinných prídavkoch či príspevkoch na dieťa.
Pritom práve rodová rovnosť je v Európe vnímaná ako ľavicová agenda. Ani jediná zo súčasných vládnych strán však nemá v programe konkrétne kroky smerom k zlepšeniu rodinnej politiky. Vnímať niekoľko tisíc za prvé dieťa ako zásadný podporný prvok pre rodinnú politiku je nezmysel rovnako, ako veriť, že dôchodcovia prestanú frflať, ak dostanú „vianočné“. Robert Fico by sa konečne mohol začať venovať niečomu, čo by bola naozaj ľavicové a pritom aj zmysluplné. Rodová rovnosť je takou príležitosťou. Zatiaľ úplne nevyžitou.