Komentár: Trojnásobný hazard
Verejnosť sa dočká senzácie a dozvie sa, ktorí politici, podnikatelia či mafiáni sa nabalili na nebankových subjektoch - takúto ilúziu v občanoch vyvoláva predseda HZDS Mečiar. Žiada od generálneho prokurátora kód k svojmu tajomnému CD. Ak ho vraj nezíska do 15. marca, chce ísť ďalej svojou vlastnou cestou. Akurát nie je jasné, kam chce ísť a k akému cieľu chce dospieť.
Pri krachu nebankových subjektov prišli klienti o miliardové úspory – len dva najväčšie a najznámejšie mali pochovať v troskách pyramídovej hry 14 a pol miliardy. Sľub vlády, že sporiteľov odškodní, bol vskutku dobrodružný. Premiérovi Ficovi sa ľahko vyslovil. Našlo sa totiž veľa ľudí ochotných veriť, že štát, a teda predchádzajúca vláda, nesú za šafárenie nebankoviek zodpovednosť. Lenže naozaj málokto s výnimkou samotných poškodených si naozaj myslí, že obetiam treba platiť za to, že neuspeli v hazardnej hre. A dávať na to ešte aj peniaze daňových poplatníkov. Hoci sa vláda zaviazala vo svojom programe ku kompromisnému riešeniu, teda k čiastočnému odškodneniu, za všetko hovorí odmietavý postoj ministerstva financií.
Sporný výsledok však môže priniesť aj snaha využiť informácie z cédečka na zjednanie akejsi ,,nápravy". Divoké zverejnenie neoverených informácií by mohlo pripomínať nanajvýš atrakciu podobnú Cibulkovým zoznamom spolupracovníkov ŠtB. Navyše sa verejnosť len sotva dozvie pikantné podrobnosti, keďže je pravdepodobné, že ľudia z politiky aj tak vkladali pod menami iných nastrčených osôb. Oficiálny postup zasa pre štátne orgány môže znamenať preverovanie obrovského množstva údajov, hľadanie vkladateľov, ktorí neplatili dane, ich stíhanie a reťazce nekonečných súdnych sporov.
Jediným hmatateľným východiskom celej kauzy je akurát ponaučenie. Že je hazard veriť podozrivým spoločnostiam, keď sľubujú zisky, veriť Ficovi, keď sľubuje odškodnenie a veriť Mečiarovi, keď sľubuje spravodlivosť.