Pre prvákov žiadajú viac maďarčiny
Maďarská menšina požaduje, aby koalícia akceptovala požiadavky SMK, ktoré chcú presadiť do nového školského zákona, aby sa nenarušilo status quo v prípade práv menšín. Rodičia detí z maďarských menšín zatiaľ podpísali protestný list, v ktorom spísali výhrady a požiadavky k návrhu školského zákona od ministra školstva Jána Mikolaja z SNS.
Ilustračné foto
„My sme si zvolili tzv. mäkšiu cestu. Práve preto sme sa rozhodli, že budeme používať mäkkú formu občianskej neposlušnosti a boli to tzv. verejné schôdze rodičovských združení,“ povedal poslanec za SMK László Szigeti. Podľa neho pod protestný list sa zatiaľ podpísalo viac ako 25-tisíc rodičov. Predseda Združenia maďarských rodičov na Slovensku Rudolf Mézes uviedol, že očakávajú vyše 30-tisíc podpisov. Podľa Szigetiho ak neuspejú, neplánujú sa vzdať, nehovoria však, aké protesty budú nasledovať, ak parlament schváli nový zákon bez akceptovania ich požiadaviek.
Zbieranie podpisov maďarských rodičov odštartovali v marci, kedy sa rozhodli zvolávať mimoriadne Združenia rodičov a priateľov škôl (ZRPŠ), aby informovali rodičov o pripravovaných nežiaducich zmenách. Protestný list s podpismi odoslali ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi, premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Zástupcovia maďarských pedagógov a rodičov sa chcú ešte stretnúť s Mikolajom, kým parlament schváli konečnú verziu nového zákona. Požiadavku na stretnutie dali minulý týždeň, odpoveď zatiaľ nemajú, konštatoval predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku László Pék.
Rozsah vyučovania potrebný na osvojenie, prekáža
Pék povedal, že formulácie najspornejších bodov návrhu zostávajú neadekvátne aj po rokovaní školského parlamentného výboru, ktorý čiastočne vyhovel SMK. Vo výbore prešlo, že slovenčina ako štátny jazyk by sa mala na školách pre maďarskú menšinu učiť „v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie“. „Táto formulácia nám celkom nevyhovuje,“ vyhlásil Pék s tým, že si nikto nevie predstaviť, čo to znamená „rozsah na osvojenie“. Pôvodne sa mala učiť v rozsahu vyučovania maďarčiny. V schválenej pracovnej verzii štátneho vzdelávacieho programu je napísaný rovnaký počet hodín slovenčiny ako maďarčiny. V prvom ročníku sa žiaci majú učiť tieto jazyky po päť hodín týždenne. V súčasnosti majú sedem hodín maďarčiny a štyri slovenčiny.
Koalícia vo výbore akceptovala požiadavku SMK, aby školskí inšpektori, ktorí budú kontrolovať školy pre národnostné menšiny, ovládali jazyk týchto menšín. Víta to aj Pék. Naopak, Mikolaj neustúpil v tom, aby školy mohli učiť aj z učebníc, ktoré neschváli ministerstvo školstva. Uvoľnilo sa len používanie učebných textov a pracovných zošitov. Pék povedal, že tento ústupok nie je dostatočný, lebo používať by sa smeli učebné texty a pracovné zošity, „ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona“. Podľa Péka aj v tomto prípade bude chýbať jasné pravidlo. Tvrdí však, že koalícia v školskom výbore zmiernila návrh a dáva sa možnosť ďalším úpravám.
Pre prváčikov žiadajú viac maďarčiny
Pre prvákov na základných školách budeme presadzovať viac hodín materinského jazyka – maďarčiny, avizuje Pék. Viac hodín chcú presadiť na úkor rozširujúcich predmetov, ktoré by mali mať cez týždeň po dve hodiny namiesto štyroch hodín. „Podľa nášho názoru je to možno šokterapia, proste natlačiť tam toľko cudzích jazykov,“ podotkol Szigeti.
Maďarskí učitelia sa obávajú rýchleho spustenia reformy. Podľa Péka nedostatok času neumožní kvalitné spracovanie štátnych programov. „Vonkoncom už nestačí časový priestor na to, aby školské programy boli kvalitne spracované, a tým sa stráca zmysel celej reformy,“ dodal Pék. Szigeti si myslí, že zákon nie je zle pripravený len pre maďarskú menšinu, ale aj pre slovenské školy. Čuduje sa, že slovenské združenia sa neozvali a neprotestovali proti návrhu zákona. Podľa Szigetiho SMK je naďalej nespokojná s podobou návrhu. „Pravdepodobne SMK tento zákon v záverečnom hlasovaní nepodporí,“ vyhlásil Szigeti. Podľa neho postoj SMK by sa mohol zmeniť, ak by koalícia začala uvažovať o ročnom odklade reformy. „Ak prídu pozmeňujúce návrhy s odložením účinnosti tohto zákona o rok, tak možno by situácia mohla byť iná,“ vyhlásil Szigeti. Naďalej odmieta, že SMK vymenila ústupky koalície v školskom zákone za podporu Lisabonskej zmluvy, čím rozvrátila vzťahy v opozícii. „O žiadnom výmennom obchode sa nedá hovoriť,“ uviedol Szigeti s tým, že im ide len o zachovanie status quo.
Parlament bude tento týždeň rozhodovať o definitívnej podobe nového školského zákona, ktorým sa má určiť budúca podoba základného a stredného školstva. Mikolajov návrh podporujú iba koaličné strany, opozičné SDKÚ a KDH sú proti. Štát má v štátnych vzdelávacích programoch určiť povinné učivo, školy si budú môcť časť učebných osnov dotvoriť vo vlastných školských programoch. Mikolaj plánuje odštartovať školskú reformu od septembra. Podľa opozície a mimovládnych organizácií školy nebudú mať dostatok času na prípravu reformy.
Súvisiace články
Domáce | pred 18 rokmi
