Také dlhé manévre tu ešte neboli
Vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa predchádzalo pred 40 rokmi vojenské cvičenie pod kódovým označením Šumava. Namiesto dohodnutých desiatich dní však trvalo viac ako dva mesiace. Sovietske jednotky sa stiahli až 3. augusta 1968, aj to pod tlakom, aby sa čoskoro vrátili v prvých šíkoch okupačnej armády. Podľa historikov bolo poslaním cvičenia zastrašiť reformné hnutie a zároveň uskutočniť prieskum.
Pôvodne mali manévre trvať od 20. do 30. júna, prvé sovietske jednotky však začali prichádzať už 27. mája 1968. Len štyri dni predtým navštívil Prahu vtedajší minister obrany Andrej Grečko. Rokoval aj s Alexandrom Dubčekom. „Tvrdil, že prišiel s delegáciou prediskutovať štábne cvičenie, nemohol som tušiť, že naň privedú 27–tisíc vojakov a po manévroch dajú jasne najavo, že nemajú v úmysle sa ponáhľať s odchodom,“ spomínal neskôr Dubček.
Moskva sa už za jeho predchodcu Antonína Novotného pokúšala umiestniť v Československu, ktoré ostávalo jedinou krajinou východného bloku bez sovietskych základní, niekoľko svojich divízií. „Zdôvodňovali to nevyhnutnosťou posilniť takzvaný železný trojuholník Praha – Berlín – Varšava,“ vysvetľuje vojenský historik Michal Štefanský. Jeden z posledných známych pokusov urobili Leonid Brežnev a Jurij Andropov (vtedajší šéf KGB) vo februári 1967, počas svojej pracovnej návštevy Prahy. Žiadali, aby mohli v Československu umiestniť dve sovietske divízie. Prezident a vodca KSČ Novotný s tým však nesúhlasil.
Ako prvé prišli na cvičenie Šumava jednotky 38. armády generála Alexandra Majorova, ktorý sa po 21. auguste 1968 stal veliteľom Strednej skupiny sovietskych vojsk, rozmiestnených v Československu. „Sovieti mali niekoľko scenárov riešenia takzvanej československej krízy a generál Majorov už 12. marca 1968 dostal príkaz rozpracovať plán vojenského vstupu na naše územie,“ upozorňuje historik Ivan Laluha, Dubčekov blízky spolupracovník. Operácia mala kódové označenie Dunaj.
Prvého júla sa cvičenie vyhodnocovalo za účasti maršála Ivana Jakubovského, veliteľa vojsk Varšavskej zmluvy. Maršal tvrdil, že československé jednotky nesplnili plánované úlohy, preto cvičenie musí pokračovať, neuviedol však dokedy. Nasledovali protesty československej vlády i širokej verejnosti. Cvičenie sa preto skončilo, umelo sa však predlžoval presun sovietskych jednotiek cez územie republiky.
Podľa českých historikov zároveň uskutočňovali prieskum komunikácií. A spojovacia sieť z cvičenia Šumava zostala rozvinutá na uskutočnenie operácie Dunaj. Ako vyplýva z Majorovových pamätí, sovietske jednotky zostali po presune v pohraničných oblastiach, ktoré neskôr slúžili ako východiskové priestory na vojenskú intervenciu. Vzniká otázka, či manévre Šumava neboli vlastne jej generálnou skúškou.
„Do istej miery áno, veď cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar a zanedlho sa vrátili v podstate na tie isté miesta – pre nich to bola vlastne predpríprava,“ uzatvára Štefanský. Vrátili sa však s desiatkami divízií, takmer s pol milióna vojakov.