Nabudúce prehopsá Paríž - Dakar
Najviac vody, až 17,5 litra, vypil po ceste vlani 18. júla. V tropických horúčavách, pri teplote vzduchu 42,5 stupňa, akoby naschvál práve prechádzal dedinou Havaj v okrese Stropkov. Najväčšie bláznovstvo si dovolil len o osem dní neskôr, keď v sandáloch, s jedným rožkom a sójovou tyčinkou v ruksačiku vyniesol bicykel z obce Ulič na 1 220 metrov vysoký kopec Kremenec na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí.
„Asi nikomu neodporučím napodobňovať ma,“ s úsmevom tvrdí rodák z maďarskej Békéscsaby a naturalizovaný Bratislavčan Ondrej Vidovenec. Dedko cyklista, ako ho volajú všetci známi, si trúfol osláviť sedemdesiatku spanilou jazdou cik-cak „na vlastný pohon“ po celom Slovensku. Jubilea sa dožil 17. mája, no štatistiku cyklistickej tour, ktorá trvala pol druha roka, uzatvára až v týchto dňoch.
Od 14. februára 2007, keď vyštartoval od bratislavského bytu, navštívil dokopy 6 200 slovenských obcí a sídiel a najazdil 48 950 kilometrov. V sedle strávil 311 dní, počas každého odjazdil okolo 160 kilometrov, ale riskol aj etapu dlhú 271 kilometrov.
Vydržal krutý lejak na Lysej Poľane, keď vozovkou odrazu pokryla päťcentimetrová vrstva vody a predbiehajúce autá na neho zosielali doslova cunami. Zodral 12 reťazí, roztrhol osem plášťov galusiek, opravil dva defekty, zlomil dva ráfiky, päťkrát menil brzdové platničky. A dvakrát ho zrazilo auto.
Peniažky na pohreb nevzal
„Aký mám pocit? … že keď budem mať deväťdesiat, skúsim si prehopsať Paríž – Dakar,“ potmehúdsky zhodnotí výkon, pri ktorom nejednému zostáva rozum stáť, tento útly húževnatý chlapík.
Aj v tej najmenšej dedinke si vraj našiel dobrých priateľov, niektoré úseky jazdil v spoločnosti detí, prichýlili ho v skautskom tábore, zastavil sa v niekoľkých domovoch dôchodcov a sociálnych ústavoch, vypočul si aj sám prežil tisíce úsmevných i smutných príbehov.
„Mrzí ma akurát to, že sa mi nepodarilo splniť najdôležitejší cieľ – vyzbierať aspoň milión pre Slovensko bez bariér, asociáciu zdravotne postihnutých občanov,“ vzdychne. Získal sotva polovicu.
Nie, ľudí nepovažuje za chamtivcov. Teda aspoň tých obyčajných, prostých. Do zbierky by mu radi a ochotne prispeli najmä starkí – korunkami, ktoré si šanujú na pohreb. Vziať ich od nich, hoci nie pre seba, však nedokázal.
Športom k dočasnej invalidite
Ondrej Vidovenec bol za mlada vynikajúci rýchlostný kanoista. Ako reprezentant Československa sa dokonca pripravoval na olympiádu v Ríme roku 1960. Lenže náhle takmer skončil na invalidnom vozíku. „Prehnal som to s trojfázovým tréningom a zničil som si zdravie,“ spomenie.
Piť sa vtedy športovcom, na rozdiel od dneška, priam zakazovalo. Jedol preto plné lyžičky soli, aby v tele zadržal aspoň trochu vody. Až to kĺby nevydržali, svalové úpony začali tuhnúť, ruky a nohy v jednom kuse boleli a postupne sa prestali ohýbať, lebo ich ničili zápaly. Diagnóza znela vážne – Bechterevova choroba. Namiesto do Ríma sa prepracoval do čiastočného invalidného dôchodku.
„Nemienil som sa však vzdať, nemám takú povahu. Čítal som odborné knihy, pýtal sa lekárov. A poslúchol som tých, čo mi radili – cvič, hýb sa!“ Tvrdou fyzickou námahou Vidovenec naozaj dokázal „bechterevku“ rozhýbať.
Vďaka nej sa niekedy v 70. rokoch aj posadil na bicykel. Postupne sa preň galuskáč stal doslova vášňou, časom si dennú dávku vyhnal až na sto kilometrov. Sedem krížikov preto jednoducho nemohol osláviť inak ako na dvoch kolesách.
Túre obetoval chalupu
Záver cyklotúry po Slovensku si chce „dedko“ Vidovenec užiť vo veľkom štýle. Túto sobotu usporiada na seneckých Slnečných jazerách benefičný koncert. Z umelcov na ňom prisľúbili účasť Dodo Šošoka či Vašo Patejdl, z bývalých olympionikov sa chystá prísť Anton Tkáč, Jozef Pribilinec, Jozef Golonka a Pavol Glesk a prídu aj ďalší hostia.
„Budeme vyhrávať od desiatej predpoludním až do roztrhania tela,“ dušuje sa bradatý cestovateľ, ktorý jazde naprieč krajinou neváhal obetovať chalupu, ktorý sa na diaľku stará o 13 „adoptívnych“ vnúčikov v košickom detskom domove a ktorý ako „odškodné“ Slovensku bez bariér aspoň zo svojho daroval špeciálnu detskú horskú trojkolku.