Slovenský program lúšti odtlačky prstov
Americká armáda v Iraku, poľnohospodárske družstvo na Slovensku i vláda v africkom Mozambiku - tí všetci používajú pri identifikácií ľudí podľa odtlačkov prstov počítačový program slovenskej firmy. Innovatrics pred štyrmi rokmi založili počas štúdií na francúzskych univerzitách dvaja mladí muži - programátor Ján Lunter z Banskej Bystrice a ekonóm Viktor Fischer z Košíc.
Študenti vtedy ešte netušili, že ich softvér budú čoskoro predávať firmám a vládam do celého sveta a firma dosiahne miliónové obraty.
„V škole som objavil čítačku prstov a požičal som si ju od svojho profesora. Zistil som, že softvér, ktorý tam bol, nepracoval príliš dobre – teda pri inom pohybe nevedel prst rozpoznať, tak som k tomu napísal vlastný počítačový program na inom princípe. Spočiatku to bola len školská práca, neskôr som softvér zdokonaľoval a dostal som zaň cenu v medzinárodnej súťaži na talianskej univerzite,“ spomína dnes 28-ročný zakladateľ firmy Ján Lunter.
Študentovi začali ihneď volať firmy z Kanady či Indie, ktoré ho chceli zamestnať, čo odmietol. Radšej využil šancu a s kamarátom si založili vlastnú firmu. Softvér potom záujemcom predali. „Pre mňa je podnikanie prirodzené, celá moja rodina vždy podnikala. Starý otec vyrábal šindle, otec má firmu na výrobu produktov zo sóje. Veľa ľudí má predstavu, že podnikanie je náročné. Ale pri podnikaní má človek viac slobody, sám si rozhoduje, čo bude robiť a čo nie. A hoci som nikdy nebol zamestnancom, mám pocit, že to môže byť nepríjemné,“ opisuje Lunter.
Výrobou zariadení na identifikáciu ľudí podľa odtlačkov prstov sa na svete živí len pár desiatok firiem. Systém využívajú napríklad firmy v USA na prístup k chráneným dokumentom či vláda pri udeľovaní víz, alebo pokladníčky v obchodoch vo Švajčiarsku na prihlasovanie sa na pokladnicu. Trendom začína byť takéto zariadenie aj v baroch vo Veľkej Británii, kde zabráni, aby sa dnu dostala osoba mladšia ako 18 rokov.
Slovenský Innovatrics dodal softvér nielen špičkovým slovenským firmám, ale aj poľnohospodárskym družstvám. „Systém totiž nie je drahý, stojí okolo 30– až 40-tisíc korún a šetrí náklady. Používajú ho aj callcentrá či grafické štúdiá, ktoré platia ľudí a najmä brigádnikov za odpracované hodiny,“ vysvetľuje Lunter.
Najvyššiu návštevnosť mala podľa Luntera ich webová stránka počas kauzy falšovania podpisu poslanca Jána Slotu jeho kolegom Rafaelom Rafajom. „Volali nám ľudia, aby sme to predali parlamentu,“ usmieva sa Lunter.
Dostupná cena softvéru a rýchlosť, s akou dokáže program vyhľadať údaje v databáze, zaujala aj koncerny v Afrike, ktoré spolupracujú s tamojšími vládami. Firmu našli na internete. Innovatrics aktuálne pracuje na projektoch vodičských preukazov v Malawi, pasov v Ghane a systému registrovania občanov pri voľbách v Mozambiku – všetky fungujú na princípe odtlačkov prstov. „Tamojšie úrady to robia aj preto, že mnohí obyvatelia Afriky nemajú doklady totožnosti, nevedia sa ani podpísať, alebo aby nemali dva pasy, či aby nešli voliť dvakrát. Okrem toho im to uľahčí aj cestovanie do zahraničia, najmä do Ameriky,“ dodáva Lunter.
Podnikatelia sa s firmami v rozvojových krajinách neobávajú obchodovať. „Firmy sú veľké ako napríklad Siemens v Európe, takže sa neobávame. Je výhodou, že pôsobíme aj vo Francúzsku, ktoré malo v Afrike kolónie a obchodné kontakty medzi krajinami pretrvali dodnes,“ objasňuje Lunter. „Napríklad o Ghane sa hovorí, že je malé Švajčiarsko Afriky. Hoci to tam vyzerá ako u nás v 80. rokoch, predsa funguje dobre,“ dodáva.
Nedávno sa o softvér slovenského Innovatricsu na snímanie odtlačkov prstov začala zaujímať aj americká armáda. „Zatiaľ náš systém len testujú. Presne nevieme, na čo bude armáda naše snímanie odtlačkov používať. Oficiálne nám oznámili, že je to určené na ochranu vojakov na základniach v Iraku a Afganistane alebo na rozpoznávanie podozrivých irackých občanov,“ hovorí mladý podnikateľ.
Hoci firma pôsobí vo Francúzsku, na Slovensku a spúšťa pobočku aj v Prahe, neplánuje dosiahnuť prudký rast či nabrať veľa ľudí. Aktuálne pre firmu pracuje 12 programátorov a obchodníkov.
Evidencia ľudí podľa odtlačkov sa presadzuje pomerne pomaly napriek odhadom odborníkov. „Mnohí ľudia najmä vo Francúzsku majú k tejto technológii nedôveru, ale pritom odtlačok prsta dáva človek dobrovoľne a vie o tom, kým snímanie rôznych kamier ani netuší. A je príjemné nenosiť so sebou všade kľúče, stačí priložiť prst na otvorenie dverí,“ myslí si Lunter.
Firma vznikla v parížskom inkubátore pre malé začínajúce firmy, ktorý financuje EÚ. Neskôr sa podnikatelia presťahovali do inkubátora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde podnikajú už tretí rok. „Rozdiel medzi francúzskym a slovenským inkubátorom je v tom, že v domácom môže firma zostať tri roky, vo francúzskom len 18 mesiacov a potom si musí hľadať vlastné priestory. Francúzsky inkubátor však funguje už dlhšie, takže majú viac skúseností s jeho prevádzkou,“ dodáva Lunter. V inkubátore začínajúce firmy platia nižší nájom než sú ceny na trhu – približne o polovicu. Nájomníci môžu za výhodné ceny získať aj služby, napríklad právne, účtovnícke či daňové poradenstvo.