Domovy dôchodcov dvihnú ceny
V domovoch dôchodcov strašia vyššie poplatky. Na budúci rok sa im zrejme vyhne len máloktoré zariadenie. Domovy sa obávajú nového zákona, ktorý prináša zmeny v sociálnej starostlivosti a podľa ktorého ich majú financovať obce. Platiť začne od januára.
Ilustračné foto
„Všetko sa to bude odvíjať od nového zákona, od inflácie a dotácií zo samosprávy. Je možné, že budeme nútení ísť s cenami vyššie. Maximálne však o 400 až 500 korún. Patríme k zariadeniam s najnižšími cenami – u nás sa platí do sedemtisíc korún mesačne,“ uviedol šéf domova dôchodcov v Kanianke neďaleko Prievidze Emil Tomanec.
Ceny sa chystá zvýšiť aj domov dôchodcov v Kšinnej v Trenčianskom okrese. „Sme nezisková organizácia, nemôžeme existovať zo vzduchu. Doteraz sme nedostávali nijaké príspevky, takže automaticky musíme zvýšiť ceny,“ reagoval jeho riaditeľ Jozef Hadvig.
Nárast poplatkov pripúšťa aj Stredisko sociálnych služieb Tereza vo Vaľkovni na Horehroní. „Nedá sa to vylúčiť. Závisí to od toho, aké dostaneme dotácie zo samosprávy. Už teraz sme dávali požiadavku, aby nás dofinancovali do konca roka, lebo dotácie, čo sme dostali na tento rok, nestačili,“ tvrdí riaditeľka domova Helena Melková.
Zvyšovania cien sa najviac obávajú neštátne domovy, samosprávne kraje zatiaľ nevedia, či budú zvyšovať poplatky vo svojich zariadeniach. „Najskôr musíme počkať, kým prezident podpíše nový zákon o sociálnych službách a my budeme mať jeho nové znenie. Kým si ho nenaštudujeme, je predčasné hovoriť, či zvýšime ceny, alebo nie,“ uviedol vedúci sociálneho odboru Prešovského samosprávneho kraja Maroš Šatný.
Aj Žilinský kraj čaká na výklad zákona od ministerstva práce. „Ešte sme o tom neuvažovali. Schválený zákon zavádza mnoho nových vecí, musíme si ich naštudovať. V rozpočte na budúci rok, ktorý by mal byť hotový zhruba do dvoch týždňov, sme zatiaľ so zvyšovaním cien nerátali,“ povedala vedúca sociálneho odboru žilinskej samosprávy Marta Pauková.
Obce a samosprávne kraje s novým zákonom nie sú veľmi spokojné. Niektorých sa totiž dotkne viac, iných menej, všetky ho však pocítia po finančnej stránke. „Schválený systém financovania týchto zariadení bude mať vplyv na všetky samosprávy. Nie však na každú rovnako. Obce, kde sú starší a chudobnejší ľudia, to pocítia viac,“ reagoval podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.
Podľa nového zákona bude obec povinná zaplatiť sociálnu starostlivosť občanovi, ktorý ju o to požiada. Vybrať mu však musí vlastné zariadenie. Jedine ak v takom už nemá miesto, môže mu prispieť aj na pobyt v neštátnom domove. Tento návrh si do zákona presadili práve obce a mestá. „Keby mali občania neobmedzené právo rozhodovania, do ktorého zariadenia na Slovensku chcú ísť bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu, v praxi by to bolo nevykonateľné,“ tvrdí Turčány.
Naopak, poslankyňa parlamentu za SNS Marta Damborská, ktorá viedla neštátne zariadenie sociálnych služieb, tvrdí, že VÚC – ky do zákona presadili návrhy, ktoré sú na škodu veci. „Stále hľadajú pavučiny, ako by sa vyhli plateniu za tieto služby. Nechcú dávať toľko peňazí, koľko by mali,“ vyhlásila.
Zákon zatiaľ za zlý nepovažuje, vyrieši podľa nej mnoho vecí. Priznáva však, že sú v ňom aj chyby. „Počkáme, ako sa prejaví v praxi. A potom, ak bude treba, budeme ho novelizovať,“ uzavrela.
Súvisiace články