Samovrah - násilník či obeť?
Finančné problémy môžu byť príčinou samovraždy. V minulosti však boli aj jej dôsledkom. Pre pozostalých. Samovražda ako prehrešok proti Bohu i kráľovi sa v mnohých krajinách radila medzi najťažšie zločiny.
V Anglicku napríklad až do roku 1870 majetok tých, ktorí si vzali život, prepadol v prospech kráľa. Pokuty z majetkov samovrahov vyberali až do roku 1961.
Predchádzať samovraždám však na Britských ostrovoch pôvodne chceli aj oveľa drastickejším spôsobom. Právnik William Blackstone napríklad v roku 1809 navrhoval, aby mŕtve telá žien, ktoré si vzali život, boli rozštvrtené a vystavené na výstrahu na verejnosti. V praxi k tomu však nedošlo. Dnešné metódy sú, našťastie, ľudskejšie. Psychiater José Manoel Berolote opisuje šesť možností, ako samovraždám predchádzať.
Navrhuje, aby sa obmedzil prístup k prostriedkom samovraždy, teda vyššiu kontrolu liekov či zbraní. Presadzuje liečenie ľudí s psychickými poruchami, chce zmeniť reakcie médií na samovraždy známych osobností, lepšie pripravovať zdravotníkov, zaviesť preventívne programy v školách. Obmedziť počet samovrážd môže podľa neho aj dostupnosť liniek dôvery.
Pozornosť treba venovať aj ľuďom, ktorí sú náchylnejší na samovraždy. „Sú to jedinci v depresii, závislí od alkoholu a drog. Samovraždy sú tiež častejšie u starších ľudí po päťdesiatpäťke, hoci v poslednom čase stúpa aj počet samovrážd páchaných mladistvými,“ hovorí psychológ Róbert Máthé. Štatistiky hovoria, že na život sú schopné siahnuť si už päťročné deti. Motívom môže byť neuspokojené želanie, strach pred trestom či život v biede.