Aké bolo Slovensko 2008?
Z bodu nula sa nepohli vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Keď sa k slovným prestrelkám politikov a diplomatov pridali radikáli páliaci štátnu vlajku či blokujúci štátnu hranicu, začali sa politici z oboch strán Dunaja aspoň rozprávať. Po dvoch rokoch od nástupu Roberta Fica sa podarilo dohodnúť jeho schôdzku s Ferencom Gyurcsányom, ktorú maďarský premiér odmietal.
Výsledkom však bolo šesťkrát nie vo Ficovej odpovedi do Budapešti. A nie hovorí Fico aj na požiadavku maďarskej vlády prehodnotiť policajný zásah na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede. Hoci stále nepredložil dôkaz o tom, že ho vyprovokovali maďarskí fanúšikovia, označuje ho za primeraný. Bratislava ustúpila len v otázke učebníc pre maďarské školy, do ktorých sa vrátia maďarské geografické názvy.
** Ďalšie udalosti, ktoré poznačili Slovensko v roku 2008**
V autobuse smrti vyhaslo 16 životov
Havária slovenského autobusu, ktorá sa stala v nedeľu 7. septembra 2008 v ranných hodinách, sa zapísala do histórie čiernymi písmenami ako jedna z najtragickejších. Autobus so 49 cestujúcimi na diaľnici neďaleko chorvátskeho mesta Gospič najprv prerazil zvodidlá a následne narazil do betónového piliera nadjazdu Mogorič. Na mieste zahynulo 14 cestujúcich a 30 bolo zranených. Nehoda si neskôr nepriamo vyžiadala ešte dve obete. V októbri zomrela v košickej nemocnici na následky zranení 79-ročná cestujúca. Posledná, šestnásta obeť, 67-ročná žena z Košíc skonala v košickej nemocnici L. Pasteura na následky komplikácií zo zranení, ktoré utrpela počas nehody, v decembri. Podľa vyšetrovateľov bol príčinou nehody ľudský faktor, zrejme mikrospánok.
Východ zaplavila letná voda. OpäťKoniec júla. Prudké dažde a východ Slovenska opäť zaplavila voda. Korytá potokov sa zmenili na rozbúrené rieky, ktoré brali so sebou kusy domov, cesty, mosty i ľudské životy. Pri snahe zachrániť maringotku strhla voda najprv 41-ročného muža, jeho mladšia sestra sa ho pokúsila zachrániť, ale voda si ju vzala. Následne sa muž pokúsil pomôcť jej, povodni však druhý raz neunikol. Voda sa rozliala v okresoch Kežmarok, Poprad a Stará Ľubovňa. Potok z Belianskych Tatier, ktorý sa bežne dá preskočiť, dosahoval hĺbku 2,5 až 3 metre. Povodne sa posunuli na Spiš a až ku Košiciam. Ľudia nahlásili škody v desiatkach miliónov korún.
Zachránil otca, keď mu blesk vzal matkuDvojnásobnú tragédiu spôsobila júlová búrka mladej rodine pri víkendovom výlete na Súľovský hrad. Len päťročný syn Maťko utekal zo skál po pomoc do dediny po tom, čo blesk zabil jeho matku s malým dvojročným dieťaťom a otec zostal po tlakovej vlne zranený v šoku.
Kráľovná Alžbeta II. ochutnala SlovenskoDva dni si vyhradila v októbri na prvú návštevu Slovenska britská kráľovná Alžbeta II. Prvý deň v Bratislave zakončila slávnostnou večerou v Redute, z ktorej sa ospravedlnil premiér aj predseda parlamentu. Na druhý deň si prezrela Tatry, ktoré sa na záver návštevy vynorili z oblakov a ukázali štíty.
Učitelia začali učiť po novom. SkoroViac voľnosti pri výbere učiva získali školy od septembra. Parlament totiž v máji schválil školskú reformu ministra Jána Mikolaja. Keďže cez prázdniny mali učitelia málo času na prípravu, väčšina škôl odštartovala v septembri rok po starom. Skutočná zmena bude trvať niekoľko rokov.
Rušenie nemocníc odštartovali poisťovne
Dlho opakované vyhlásenia, že na Slovensku je príliš veľa nemocničných postelí, sa na jar začali meniť na skutočnosť. Hlavné poisťovne prestali uzatvárať zmluvy s viacerými menšími nemocnicami. Tie sa museli prispôsobiť, zmeniť fungovanie, ale aj zavrieť oddelenia či celú prevádzku.
Prišli tresty za nebankové spoločnostiBývalého šéfa nebankovej spoločnosti AGW Matúša Gregu poslal Špeciálny súd na 8,5 roka do väzenia a nakázal mu zaplatiť pokutu dva milióny korún. Keďže na ňu nemal, zmenila sa na ďalšie dva roky za mrežami. Prokuratúra obžalovala aj bývalého šéfa Drukosu Františka Mojžiša.
Televízia si vytvorila ďalší kanálOlympiáda v Pekingu ponúkla STV šancu rozbehnúť tretí kanál zameraný na šport. Štát na štart daroval 91 miliónov korún. Po skončení hier však sledovanosť klesla a v súčasnosti niektoré programy nesleduje nikto. Pod vedením Štefana Nižňanského sa STV rúti do krízy, chýbajú jej peniaze.
Do Ameriky sa cestuje bez vízTesne pred koncom volebného obdobia americký prezident George W. Bush splnil sľub a Spojené štáty zrušili pre Slovensko víza. Termínom sa stal symbolicky 17. november. Na cestu do USA treba mať špeciálny pas s biometrickými údajmi a vyplniť elektronický dotazník.
HZDS našlo milióny v igelitke
Zverejnenie financovania strán odhalilo, že HZDS dostalo dva miliónové dary pochybným spôsobom v igelitke od dôchodcu a od zadlženého podnikateľa. Strana Vladimíra Mečiara celú kauzu nevedela dôveryhodne vysvetliť, na čo doplatila Zdenka Kramplová i Milan Urbáni. Peniaze nakoniec údajne vyzbierali na členskom.
** Politické kauzy a udalosti, ktoré pohli ekonomikou Slovenska**
Škandalózny tender na začiatku aj na konci
Odpratávanie snehu, kosenie trávy a upratovanie budov za štyri miliardy korún. Tender na „miliardové lopaty“ stál pár dní po Novom roku kreslo ministra obrany Františka Kašického (Smer). Na poste premiér Robert Fico, naopak, nechal ministra financií Jána Počiatka (Smer), hoci nepresvedčil o tom, že jeho návšteva na jachte finančníkov z J&T nemala nič spoločné s výnosom skupiny na zmene kurzu koruny.
O kreslo ho nepripravila ani kauza Tipos, hoci má na svedomí nevýhodnú zmluvu so spoločnosťou českého miliardára Radovana Víteka. Šéf rezortu životného prostredia Jaroslav Izák zo SNS státisíce, ktoré odklepol straníckemu kolegovi, šéfovi Lesov a svokre šéfky svojho úradu, ani vysvetľovať nemusel. Na tender za necelý milión doplatila koncom leta ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová.
V kresle, naopak, Fico drží ministra výstavby Mariána Janušeka zo SNS, ktorý hľadal dodávateľa služieb za miliardy na nástenke v budove rezortu a napokon zákazku priklepol firmám blízkym straníckemu šéfovi Jánovi Slotovi.
Rekordné ceny potravín
Slabá úroda na Slovensku aj v okolitých krajinách, olympiáda a väčšia spotreba v ázijských krajinách či nástup biopalív sa podpísali pod rekordné ceny potravín v roku 2008. Najväčší skok zaznamenali cenovky na jedle v júni, keď sa podľa štatistikov medziročne zdvihli o 11,1 percenta. Rýchlejšie zdraženie zažili slovenskí spotrebitelia naposledy v polovici 90. rokov. V lete zvyšovanie cien tlmila lacná zelenina a ovocie a po jeseni zasa dobrá úroda.
Spor o druhý pilierRok 2008 bol rokom zásahov do druhého dôchodkového piliera, v ktorom si na penziu sporí približne 1,5 milióna ľudí. Najskôr ho vláda Roberta Fica od januára do júna otvorila prvý raz, v závere roka však schválila veľmi rýchlo ďalšie otvorenie. Od polovice novembra sa tak občania môžu znova rozhodnúť, či sa chcú na dôchodok spoliehať len na Sociálnu poisťovňu, alebo si budú šetriť aj na súkromnom účte v penzijnej správcovskej spoločnosti. V súčasnosti je tam na účtoch 1,5 milióna sporiteľov približne 64 miliárd korún, ktoré podliehajú prísnemu dozoru. Starších ľudí kabinet z druhého piliera vytiahol tým, že predĺžil minimálnu lehotu odkladania peňazí z 10 na 15 rokov. Pre mladých už nie povinný, ale len dobrovoľný.
****Koruna sa celý rok posilňovala****
Slovenská koruna posledný rok života pred nahradením eurom naberala takmer bez prestávky na sile. Rok štartovala na úrovni okolo 33,6 koruny za euro a postupne sa zhodnocovala. Tempo rekordne zrýchlila na konci mája, keď sa na trhu čoraz viac špekulovalo o možnom konečnom kurze oproti euru. Poslednú májovú stredu európske a slovenské inštitúcie nečakane predčasne oznámili zmenu centrálnej parity na 30,126 koruny za euro, ktorá sa nakoniec stala aj definitívnym výmenným kurzom. Zmenu sprevádzali podozrenia, že dôvernú informáciu o novej parite niekto dopredu vyzradil a pomohol tak zarobiť finančným skupinám J&T a Istrokapital. Do konca roka sa mena napriek turbulenciám na okolitých trhoch veľmi nehýbala.
Míňanie verejných peňazíNa väčšie šetrenie tlačila vládu snaha získať pre krajinu euro, v závere roka však kabinetu škrt cez rozpočet urobila kríza. Pôvodne sa mala diera vo verejných financiách znížiť na 2,3 percenta z výkonu ekonomiky. Ešte v apríli sa však vláda zaviazala skresať schodok na rovné dve percentá. Snažila sa tak presvedčiť európske inštitúcie, že si zaslúži vstupenku do eurozóny. Brusel totiž krajine vyčítal prílišné míňanie pri rýchlom raste ekonomiky. Ku koncu roka však minister financií Ján Počiatek musel priznať, že viac peňazí štát z daní nezíska a schodok udrží len na diere v rozsahu pôvodne plánovaných 2,3 percenta výkonu ekonomiku krajiny.