Gašparovič, premiérova bábka

Politická kariéra plná zvratov. Z najvyššej ústavnej funkcie do opozície a odraz z politického dna priamo do Prezidentského paláca. Ivan Gašparovič sa po druhý raz uchádza o funkciu hlavy štátu. Na dosah ju má vďaka masívnej podpore Smeru.

Čo Fica presvedčilo, že začal podporovať Gašparoviča, na ktorého v čase mečiarizmu nenašiel dobré slovo? Aká je budúcnosť politika s bohatou minulosťou?

O Gustovi a ujovi

Gašparoviča vytiahol do politiky Vladimír Mečiar. „Boli sme ho v roku 1990 vybrať z domu takmer v montérkach,“ spomínal si šéf HZDS. Gašparovič sa vtedy stal generálnym prokurátorom.

Z funkcie ho odvolal prezident Václav Havel, potom sa stal Mečiarovou pravou rukou. Havel vtedy svoj krok odôvodnil nečinnosťou prokuratúry. V tom čase prešetrovala kauzu takzvanej Tisovej vily a podozrenie, že z nej boli ukradnuté materiály ŠtB. Dodnes sa špekuluje, či v nich bolo niečo na Mečiara.

Predsedom parlamentu bol Gašparovič šesť rokov. Svedkom toho, ako uplatňoval demokraciu, bol aj poslanec Fico. Ako jediný z opozície, ktorá na protest odišla, sledoval Noc dlhých nožov. Počas nej koalícia pod taktovkou Gašparoviča absolútne ovládla moc v štáte.

Gašparovičov vtedajší hovorca Ľuboš Jurík si na záležitosť spomína vo svojej knihe cez rozhovor predsedu parlamentu a nemeckej veľvyslankyne Hanny Zenkerovej. „Metóda jednej noci nás šokovala,“ hovorí Zenkerová. „Aj vo Veľkej Británii a Francúzsku zasadali parlamenty až do rána,“ oponuje Gašparovič. „Áno, ale tam nelikvidovali politických protivníkov! Tam sa po voľbách a po nočných zasadaniach neotriasli základy demokracie!“

Tie sa v 90. rokoch otriasali často. Aj pri vylúčení Františka Gauliedera z parlamentu. Gašparovič ho nenechal slobodne si uplatniť poslanecký mandát. Z Národnej rady musel odísť po tom, čo vystúpil z poslaneckého klubu HZDS. Fakt, že išlo o pošliapanie demokratického práva poslanca, potvrdil aj Ústavný súd.

Gašparovič sa neskôr, keď sa rozišiel s HZDS, ospravedlnil za to, ak „nevedome“ niekomu ublížil. Mohol profesor práva v kauze Gaulieder konať nevedome?

Z parlamentnej éry Gašparoviča však aj tak utkvela v historickej pamäti najmä jedna veta.

„Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému chujovi…,“ zaznamenali Gašparoviča parlamentné mikrofóny v roku 1996. Ako predsedajúci schôdze takto žiadal podpredsedu parlamentu Augustína Mariána Húsku, aby ho prišiel vystriedať. Mal totiž ísť k vtedajšiemu prezidentovi Michalovi Kováčovi.

Pochybné privatizácie
Doteraz sa hovorí, že Ivan Gašparovič stál v pozadí privatizácie Nafty Gbely. „Nikdy som nebol pri privatizačných projektoch a pri rozhodovaní o privatizácii. Bol som v parlamente, kde sa prijímali zákony,“ vysvetľoval Gašparovič.

Pozadie pochybných privatizácií pre Pravdu opísal ešte v roku 2000 jeden z privatizérov Marián Grznárik. Podľa neho napríklad k privatizácii š. p. ZDA Partizánske dopomohli vtedajšie špičky HZDS: Tibor Cabaj a Arpád Tarnóczi, Ivan Gašparovič a Ján Ducký.

Privatizéri na oplátku súhlasili s tichou dohodou, v zmysle ktorej sa 34 percent akcií „zablokovalo“ v prospech HZDS. V roku 1996 tento balík akcií začala obhospodarovať firma Refol so sídlom v Trenčíne, ktorá po neobjasnených vraždách dvoch spolumajiteľov CHS získala postupne až 60-percentný podiel v tejto spoločnosti a jej nástupníckych organizáciách. Na valnom zhromaždení CHS sa za Refol prezentoval krajský tajomník HZDS v Trenčíne Štefan Varečka.

Privatizáciu na Gašparoviča tesne pred začiatkom prezidentskej kampane vytiahol Mečiar, ktorý ju riadil. Gašparovič podľa Mečiara vlastnil percento akcií VSŽ. Prezident na to reagoval, že sú to nezmysly a zvažuje na Mečiara žalobu.

Mečiar a Gašparovič sa rozišli v roku 2002, lebo šéf HZDS už nerátal s bývalým verným spolupracovníkom na kandidátku strany. Gašparovič si založil HZD, s ktorým sa nedostal do parlamentu, a zdalo sa, že odišiel do politického zabudnutia. Keď sa v roku 2004 pred prezidentskými voľbami vynoril, nikto nečakal, že ich vyhrá. A nebolo by sa to stalo. Nebyť podpory populárneho Smeru.

Ľudový prezident
„Pán Ivan Gašparovič je podľa nášho názoru skúsený štátnik, určite je nespochybniteľný vlastenec a človek so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť,“ zdôvodňoval Fico v roku 2004, prečo Smer začal podporovať Gašparoviča ako kandidáta na prezidenta.

Víťazstvo bolo veľkým prekvapením prezidentských volieb asi aj pre samotného Ivana Gašparoviča. „Mal šťastie, že sa pravicové strany nevedeli dohodnúť na jednom kandidátovi,“ povedal analytik Pavel Haulík. Kandidát SDKÚ Eduard Kukan, ktorý bol považovaný za favorita, navyše robil veľmi slabú kampaň. Veľa jeho priaznivcov zostalo v deň volieb doma.

„Smer si nevybral Gašparoviča preto, že by mu najviac vyhovoval,“ uviedol Haulík. Smer sa dlho rozhodoval, koho podporí. „Vedeniu strany bolo jasné, že Rudolf Schuster nemá šancu byť zvolený znovu a vlastného kandidáta nemali,“ dodal Haulík.

Svoju úlohu pri Ficovej voľbe zrejme zohralo aj to, že v pozadí Smeru a Gašparoviča stali tí istí ľudia. Jeden z Gašparovičových spolupracovníkov, ktorý o ňom napísal knihu, bol Drahoslav Machala, podľa Ústavu pamäti národa bývalý agent ŠtB. Machala v súčasnosti robí poradcu premiérovi Ficovi. S Gašparovičom, ale aj so Smerom sa spájajú tí istí podnikatelia. Mečiar nedávno spomenul dvoch z nich – Juraja Širokého a bývalého privatizéra Vladimíra Poóra.

Gašparovič síce po vstupe do Prezidentského paláca sľúbil, že bude prezidentom všetkých, viac ráz však zohral pre Fica dôležitú úlohu. Podľa analytika Jána Baránka aj vtedy, keď po parlamentných voľbách rýchlo konal a poveril Roberta Fica zostavením vlády. Za chrbtom Smeru totiž vtedy Mečiar vyjednával s Mikulášom Dzurindom o zostavení vlády s pravicou.

V pravidelných správach o stave republiky sa prezident netajil, že má blízko k vláde. Pri novele školského zákona o dvojjazyčných názvoch v maďarských učebniciach pomohol SNS tým, že ju vetoval. Pri slovensko-maďarských sporoch, ktoré sa vyostrili vstupom Jána Slotu do vrcholovej politiky, stál Gašparovič na jeho strane. Len nedávno Maďarom odkázal, že vedia zle po slovensky, a to je chyba.

Ako hlava štátu sa Gašparovič snaží pôsobiť ako ľudový prezident. Varil halušky, pretekal na autách, hral na fujare. Ako milovník športu vyvolal polemiku, keď sa vyjadril k tomu, že mafia sponzoruje futbal. „Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal. A potom s nimi nebudem ani ja. Budem sedieť doma alebo v robote,“ uviedol. Zároveň sa priznal k známosti so zavraždeným podnikateľom Jozefom Svobodom, ktorý sponzoroval zápasníkov a bol považovaný za bosa bratislavskej mafie.Istá výhra?

53,9 %. Toľko ľudí by podľa februárového prieskumu išlo voliť Gašparoviča. Číslo hovorí za všetko. Môže sa stať niečo, čo rozkýve pozíciu jednotky v prezidentských voľbách?

Podľa politológa Petra Horvátha by jeho postavenie neoslabil ani Mečiar, keby rozkryl svoje CD s menami klientov nebankoviek, ktorí na nich zarobili. Aj keby bol medzi nimi Gašparovič, Horváth si myslí, že prezidentovi neuškodí. „Mečiar to avizuje tak dlho, že efekt bomby sa už vytratil,“ dodal Horváth. Gašparovič by mohol utrpieť porážku vtedy, ak by sa časť jeho priaznivcov spoľahla na to, že má vysokú podporu a nešli by voliť.

Pre Smer by to bol signál, že Robertovi Ficovi neverí toľko ľudí, ako sa zdá podľa prieskumov. Horváth tvrdí, že Smer by potom všetko podriadil príprave na parlamentné voľby. „V štáte by sa nič závažné nestalo. Radičová ako prezidentka nemôže ísť do otvoreného konfliktu s Ficom. Pre Smer by to však bol signál na mobilizáciu pred voľbami v roku 2010.“

Podľa Haulíka sa v Gašparovičovom politickom príbehu môže stať všetko. Už teraz je v ňom toľko zvratov, že sa sotva niekedy takáto kariéra u politika zopakuje. „Za 20 rokov spadol z najvyšších ústavných funkcií do opozície. Po tom, čo sa jeho politická pozícia prepadla, sa vyšvihol do funkcie prezidenta,“ spresnil.

Jediný Gašparovičov vlastný politický projekt, Hnutie za demokraciu, prepadol. Viac ako politickému talentu tak vďačí Gašparovič za svoj úspech tomu, že sa vždy vedel pridať k politikovi, ktorý mal moc. Najprv to bol Vladimír Mečiar, ktorý si ho vybral za svoju dvojku. Teraz je to Robert Fico, ktorý posadil Gašparoviča do prezidentského kresla. A navzájom sa potrebujú.

Fico chce mať istotu, že ho po ďalších parlamentných voľbách hlava štátu poverí zostavením vlády. Gašparovič je od neho závislý ešte viac. Bez hlasov voličov Smeru by neznamenal nič.