Pacientov dobieha kríza?
Milióny eur strácajú zdravotné poisťovne každý mesiac pre krízu. Cítia to nemocnice i ambulancie, ministerstvo zdravotníctva to však stále nechce riešiť. Podľa ministra Richarda Rašiho to nie je potrebné.
Všeobecnej zdravotnej poisťovni klesli príjmy za prvý štvrťrok o 25 miliónov eur, na jej účte je v súčasnosti len osem miliónov eur. Spoločná stráca milión mesačne, poisťovni Dôvera v januári klesol výber poistného o desať percent, Unionu o šesť. Preto ponúkli lekárom nevýhodné zmluvy, peniazmi ledva pokryjú ich prevádzkové náklady. A chystajú sa šetriť ďalej.
Zdravotné poisťovne si už objednali menej výkonov napríklad v trebišovskej nemocnici, čiže zaplatia jej menej peňazí. „Energie idú hore, na platy treba viac peňazí. Keď dostanete mesačne o tri milióny menej, tak to už cítiť. Snažíme sa, aby sa to nedotklo pacientov, šetríme pri verejnom obstarávaní, plátame, ako sa dá. Ale donekonečna to nejde,“ upozorňuje jej riaditeľ Ernest Fedor.
Nedostatok peňazí v poisťovniach pocítia aj detskí lekári. Najmä tí, ktorí majú v obvode menej detí. Peniaze od poisťovní im totiž stačia akurát na pokrytie nájmu, energií, zdravotníckeho materiálu či platu sestričky. Na ich vlastnú mzdu veľa neostane. „Lekári s menším počtom pacientov budú živoriť,“ hovorí detský lekár Mário Moro z Cífera.
Zatiaľ sa kríza prejavuje v ambulanciách tak, že im poisťovne nechcú dať zmluvu na vyššiu sumu ako vlani. Ani o infláciu. Ešte horšie by podľa Mora bolo, keby poisťovne nemali hotovosť a neplatili by lekárom načas ani dohodnutú sumu. „Neviem, či to nastane, ale teoreticky to je možné,“ dodal.
Všeobecná pripravuje škrty okrem vlastných nákladov aj v nákupe zdravotnej starostlivosti. „Našou snahou je najmä to, aby neutrpel segment, ktorý poistencom poskytuje najväčšiu časť neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ naznačila riaditeľka poisťovne Zuzana Zvolenská. Všeobecná zdravotná vlani znižovala platby viacerým oddeleniam, neskôr niektoré lôžkové zariadenia úplne zanikli. Dôvera chce šetriť najmä na poštovnom, reklamných a iných predmetoch. V sieti nemocníc už veľké zmeny nechce robiť.
Minister Raši sa neobáva, že kríza poškodí pacienta. Žiadne kroky na jej zamedzenie zatiaľ nechystá. „Pacientov sa to nedotkne,“ uviedol.
Opozícia si myslí opak. „Na riešenie krízy v zdravotníctve je potrebné prijať systémové opatrenia. Zatiaľ sú kroky ministerstva zdravotníctva len veľmi čiastkové a neriešia nič koncepčne. Táto téma si žiada oveľa väčšiu komunikáciu s odbornou verejnosťou, nemôže to byť len vzťah ministerstva a poisťovní, ale aj poskytovateľov,“ myslí si Mária Sabolová (KDH).
Naopak, koaličné HZDS proti zdržanlivému postoju ministerstva nenamieta. „Treba v prvom rade riešiť zamestnanosť, aby mali poisťovne príjmy z odvodov. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať,“ reagoval jeho člen Milan Urbáni.
Podľa Sabolovej by pomohlo aj to, keby rezort vrátil poisťovniam časť peňazí z rozpočtu, ktoré si odložil bokom na dobudovanie operačných sál, vybudovanie traumacentier pre deti či na rôzne onkologické a srdcovo-cievne preventívne programy.
| Dlh v zdravotníctve | |||
| Rok | 2006 | 2007 | 2008 |
| zariadenia pod MZ SR | 147 mil. € | 194 mil. € | 196 mil. € |
| zariadenia pod obcami, VÚC | 76 mil. € | 72 mil. € | 77 mil. € |
| akciové spoločnosti | 460-tis. € | 200-tis. € | 500-tis. € |
| zdravotné poisťovne | 3,2 mil. € | 2,4 mil. € | 400-tis. € |
