Treba sa pripraviť na dlhé suchá
Predpokladaná zmena klímy prinesie riziko dlhodobého sucha i lesných požiarov, upozorňuje profesor Milan Lapin, klimatológ z Univerzity Komenského v Bratislave.
Je možné, že pod vplyvom klimatickej zmeny bude počasie na Slovensku raz pripomínať stredomorskú oblasť?
Klimatická zmena sa na našom území prejaví postupným, ale nepravidelným rastom priemerov teploty vzduchu o 2 až 4 stupne Celzia do roku 2100. Už v ostatných dvadsiatich rokoch je u nás o jeden stupeň teplejšie, ako bolo v období 1951 až 1980. Na druhej strane predpokladáme, že ročné úhrny zrážok sa o málo zvýšia, predovšetkým na severe Slovenska. Vo vegetačnom období sa úhrny zrážok pravdepodobne príliš nezmenia, ale zmení sa ich režim.
Čiže sa na Slovensku častejšie vyskytne sucho?
Častejšie ako doteraz budeme mať dlhšie obdobia s nízkymi úhrnmi zrážok a krátke obdobia s veľmi intenzívnymi zrážkami. Vo vegetačnom období roka ubudne takzvaných krajinských dažďov, čo sú niekoľkodenné obdobia s padaním mierneho dažďa. Zato pribudnú krátkodobé intenzívne lejaky. Taký vývoj bude znamenať, že sa často vyskytnú súvislé obdobia sucha, predovšetkým na juhu Slovenska. V dôsledku veľmi vysokej teploty vzduchu vzrastie v lete počet búrkových lejakov, ktoré nemôžu dostatočne zavlažiť pôdu na celom území.
Je pravdepodobné, že Slovensko budú častejšie sužovať aj veľké lesné požiare?
Áno. V porovnaní s minulosťou výrazne vzrastie riziko lesných požiarov. Ovplyvní to najmä skorší nástup jari, dlhé obdobia sucha a väčšie zastúpenie suchomilných lesných spoločenstiev, ktoré lepšie horia. Budúca klíma Slovenska sa však aj tak nebude celkom podobať terajšej stredomorskej. Tá sa totiž vyznačuje podstatne odlišným režimom zrážok. Kým v zime ich je veľa, v lete, naopak, veľmi málo.
Má význam pripravovať sa na také zmeny už teraz?
Aj keď sú scenáre klimatickej zmeny iba na úrovni predpokladov, aj tak musíme brať hroziace riziká vážne. Skúsenosti z iných krajín v teplejšom alebo suchšom klimatickom pásme naznačujú, že treba pripraviť rad opatrení na zmiernenie možných škôd. Predovšetkým zadržať vodu v krajine v čase prebytku vlahy a rozumne hospodáriť pri spotrebe vody. Je na to veľa metód a projektov, ich realizácia však občas závisí aj od postoja ekologických hnutí a samospráv.
Miestna samospráva nezriedka vyčkáva a spolieha sa na pomoc štátu…
Solidarita menej a viac ohrozených regiónov by mala byť samozrejmosťou. Protipovodňová ochrana a znižovanie rizika dôsledkov sucha by sa mali riešiť v spolupráci. Predovšetkým na celoštátnej, ale čiastočne aj na miestnej úrovni.
Súvisiace články
Domáce | pred 17 rokmi
