Časy Apolla boli ako jeden večierok s bohatým programom

Kde vás zastihol prvý let človeka na Mesiac pred štyridsiatimi rokmi?

Celú misiu Apollo 11 som sledoval na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Pracoval som v tamojšom Ústave geofyziky a planetárnej fyziky.

Podieľali ste sa aj na príprave historického letu?

Áno, najprv však musím pripomenúť, že misii Apollo predchádzali projekty Ranger, Surveyor a Lunar Orbiter. Vyhodnocovali sme obrazové údaje o Mesiaci získané týmito sondami a hľadali vhodné pristávacie miesta. Pritom tú istú prácu vykonávalo priebežne viac pracovísk. Okrem toho sme analyzovali premenlivosť zemského magnetického poľa a s tým súvisiacu kvalitu a spoľahlivosť mimozemských telekomunikačných spojení.

Aké ste mali pocity, keď Armstrong vykročil na mesačný povrch a povedal pamätnú vetu o veľkom skoku pre ľudstvo?

Ťažko hovoriť o jednom okamihu alebo jednom pocite. Časy spojené s Apollom mi pripadali ako jeden večierok s bohatým programom. Aj večierok, aj program bežali bez prestania a odpočinku niekoľko rokov. Nezabudnuteľne a neopakovateľne.

Naposledy letela ľudská posádka na mesiac v lodi Apollo 17 a velil jej Eugen A. Cernan, astronaut československého pôvodu.

V júni 1973 mi vedenie Laboratória prúdových pohonov ( JPL) v Pasadene ponúklo možnosť podieľať sa na vyhodnotení vedeckého prínosu špeciálneho radaru, ktorý inštalovali na Apollo 17. Išlo vlastne o radarovú „kameru“, ktorá fungovala na vonkajšom plášti lode v čase, kým sa Cernan a Harrison Schmitt zdržiavali na povrchu Mesiaca. Zároveň sa overila možnosť radarového mapovania neosvetlených častí Mesiaca.

Ako hodnotíte všetky lety Apollo s odstupom času?

Súhrnne sa dá povedať, že misie Apollo boli pravde Časy podobne najvýznamnejším inžinierskym úspechom v dejinách vôbec. Stačí si uvedomiť, že na jar 1961 vytýčil prezident Kennedy úlohu pristáť na Mesiaci s posádkou ešte pred koncom desaťročia. A to sa aj stalo. Škoda len, že chýbali plány, odhodlanie a finančné prostriedky na ďalšiu odvážnu prácu. Misiou Apollo 17 sa lety Apollo skončili, hoci nosné rakety Saturn 5 pre misie Apollo 18, 19, a 20 boli už postavené a pripravené na let. Misie Apollo splnili svoj účel, prezident Nixon ďalšie lety zrušil.

Čo sa stalo s raketami?

Použili sa ako muzeálne exponáty a parkové ozdoby.

Čoraz viac ľudí na celom svete má pochybnosti o tom, že Armstrong kráčal po povrchu Mesiaca. Vraj celé je to podvod v štýle Hollywoodu. Čo vy na to?

Pochybujú aj mnohí ľudia v Spojených štátoch. Na východ od Los Angeles je púšť a NASA údajne nafi lmovala mesačné pristátie na tejto púšti. Čo sa dá povedať na podobné tvrdenia? Veľa ľudí verí, že Elvis Presley stále žije. Tej viere sa nedá čeliť. Môžeme očakávať, že o pár rokov sa niečo také začne šíriť aj o Michaelovi Jacksonovi. A keď už hovoríme o bizarnosti rôznych presvedčení – mnohí, a ich rady rastú, veria, že Zem je iba šesťtisíc rokov stará a že naši predkovia sa o ňu delili s jaštermi.

Z čoho vyplýva táto viera? Z neinformovanosti?

Iracionálne presvedčenie nepramení z neinformovanosti. Informácii je dosť a sú ľahko dostupné. Dezinformácií je však tiež dosť a sú rovnako ľahko dostupné. Či verejnosť verí v pristátie na Mesiaci alebo vo filmovanie na kalifornskej púšti, je otázka voľby. Len nevyliečiteľný optimista sa domnieva, že voľba je zakaždým racionálna, založená na pravdivej informácii.

Môže pochybnosti rozptýliť ďalší let ľudskej posádky na Mesiac?

Proti iracionálnemu presvedčeniu nemožno stavať racionálny argument. Neveriacim v realitu letov Apollo nebude nič brániť, aby neverili ani realite budúcich letov na Mesiac – ak sa ešte niekedy podobné lety uskutočnia.

Má zmysel vybudovať na Mesiaci základňu pre lety ďalej do vesmíru?

Základňa na Mesiaci by bola logickou medzistanicou pre cesty na Mars a k asteroidom. Aj tu však dodám – ak sa niekedy podobné cesty uskutočnia. Kozmické projekty sú nákladné, skeptický tón je namieste. NASA v čase vrcholenia projektu Apollo dostávala 4 percentá z federálneho rozpočtu. Dnes dostáva 0,6 percenta. Projekty rozsahu letov Apollo volajú po medzinárodnej spolupráci.

Rozdelia si raz veľmoci aj Mesiac?

V súčasnosti sa na Mesiac vzťahuje zmluva o použití kozmického priestoru (The Outer Space Treaty), v platnosti je od októbra 1967. Takmer sto krajín túto zmluvu podpísalo a ratifi kovalo. Zmluva v podstate hovorí, že Mesiac nepatrí jednotlivým štátom, ale ľudstvu ako celku.

Čo si myslíte o ľuďoch, sú už aj na Slovensku, čo si za pár dolárov kúpili pozemky na Mesiaci?

Skutočne to chcete počuť? A keď vám poviem, nevyzradíte ma šťastným vlastníkom parciel pozdĺž pláží mesačných morí?

Hlasuj za tento článok na -->

Ladislav E. Roth (72)
Narodil 30. novembra 1936 v Košiciach. Elektroinžinierstvo študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe, potom pracoval vo Výskumnom ústave pre elektrotechnickú fyziku a vo Výskumnom ústave spojovacej techniky A. S. Popova v Prahe. V roku 1962 získal tím, v ktorom Roth pôsobil, štátnu cenu za výskum polovodičov. V roku 1966 odišiel do zahraničia a zamestnal sa ako odborný asistent na Kalifornskej univerzite (UCLA). Cez deň pracoval a v noci študoval, kým neabsolvoval odbor planetárna fyzika. Neskôr dostal ponuku pracovať pre Laboratóriá prúdových pohonov Kalifornského technologického inštitútu (CALTECH) v Pasadene. Navrhoval a konštruoval vesmírne sondy. Jeho prístroje a výpočty boli súčasťou projektov Apollo, Mariner, Viking, Magellan a Cassini. V súčasnosti je na dôchodku, žije v Pasadene a okrem výskumnej práce sa venuje prednáškovej a publikačnej činnosti.