Odpratať treba deväť ton výkalov
Bernský salašnícky pes patrí k najväčším borcom. Na jeden šup dokáže "dať" takmer dva kilogramy hnedej kopy. Taký ratlík či čivava so svojimi dvanásťgramovými hovienkami by sa v nej mohli aj utopiť...
Štyri dni najväčšej psej výstavy na svete. Pri priemere zhruba tristo gramov na každého z 30-tisíc zúčastnených chlpatých fešákov je nie najvoňavejšia štatistika jasná. Deväť ton psích výkalov! A k tomu sa patrí prirátať aj ďalšie hektolitre kvapalných produktov.
Psie „čúranky“ potešili vo štvrtok zrána priamo na hlavných schodoch do areálu Incheby aj hovorcu Slovenskej kynologickej jednoty Tomáša Holetza. „Zrejme išlo o psiu pomstu. Nie však práve najmenšieho plemena,“ odhadol pohnútky možno zmäteného súťažiaceho, ktorý to už v cudzom, „neoznačkovanom“ prostredí jednoducho nevydržal. Menej pochopenia mal voči paničke iného šampióna, ktorá vzápätí pokojne vhodila vrecko „plné šťastia“ priamo do popolníka, kam chcel práve zatlačiť rannú cigaretku.
Organizátori sa na nájazd toľkej psej šľachty nachystali. Dokonca svojpomocne, keďže v Zlatých stránkach nenatrafili podľa Holetza na firmu ponúkajúcu know-how daného typu. „Pripravili sme vyše 100-tisíc špeciálnych vreciek. Vo výstavných halách majú vyhradených zo 30 zón, kde si môžu uľaviť bez obáv, že vybočia z medzí slušnosti,“ zdôrazňuje Holetz.
Jednu z ohrádok, vyplnenú drevenými pilinami a vybavenú dvoma „okcikávacími“ stĺpikmi, práve čistí čata vypomáhajúcich študentov. „Väčšinou sú tu veľmi čistotní psíci. Kakajú spôsobne,“ pochvaľuje si brigádnička Eva Bukolská, lopatkou zbierajúc jeden z kúskov náhodne utrúsených na chodníku pomedzi predvádzacie plochy.
„Hovna dobrý, parkování špatný!“ pochválila aj pohanila Helena Hnyková, účastníčka psej súťaže z Prahy. Na českých výstavách sa vraj iba „nafasujú plasťáky“ a každý sa stará sám.
Naopak, Mercte Slaatenová z Nórska, ktorá sa vo vymedzenej zóne akurát zastavila „na potrebu“ s dvoma noblesnými maznáčikmi, trochu ohŕňala nosom. „My sme zvyknutí upratať si to!“ poznamenala vôbec netušiac, že vrecúška na taký úkon už „objavili“ aj v Bratislave. A hneď vedľa ich desiatky visia na držiaku.
Cikať smú všetci dunčovia aj bibinky „out-door“ v inchebáckej zeleni takmer voľne. Mnoho kríkov tam však obalili jemným plastom, aby na nich agresívny zvierací moč nezanechal žlté spálené stopy.
Súvisiace články
