Prečo sa Čechom žije lepšie
Niektoré výsledky medzinárodného výskumu, týkajúceho sa života ľudí pred a po páde komunizmu, prekvapili aj sociológa Pavla Haulíka, riaditeľa prieskumnej agentúry MVK. Jedným dychom však dodáva: Len opakované zisťovanie môže ukázať, či ide o trend, alebo zhluk náhodných faktorov.
Sociológ Pavel Haulík.
Čím to je, že Česi hodnotia uplynulé dve desaťročia v sociálnej oblasti pozitívnejšie ako Slováci? Môžu za to rozdielne štartovacie pozície už v roku 1989?
Istotne aj tie, ale na Slovensku sa medzitým ešte viac prehĺbili sociálne nerovnosti v porovnaní s Českom.
Nerovnosti medzi jednotlivými sociálnymi skupinami alebo aj medzi regiónmi?
Jedny aj druhé. Zatiaľ čo v Bratislave by percento spokojných prevýšilo aj český priemer, na východe republiky by bolo asi výrazne pod ním. Niektoré slovenské regióny a skupiny obyvateľov jednoducho nie sú schopné ovplyvniť svoju zlú sociálnu situáciu, lebo na to nemajú prostriedky ani podmienky.
Prečo sú obavy z Ruska väčšie v Česku ako na Slovensku?
To je historicky dané. Na Slovensku sú Rusi odjakživa vnímaní priaznivejšie ako v Čechách. Ján Čarnogurský to raz vyjadril zaujímavým paradoxom: v oboch svetových vojnách sme síce bojovali proti Rusom, ale zakaždým sme prebiehali na druhú stranu.
Česi a Slováci sa majú síce radi, ale podľa najnovšieho medzinárodného výskumu rozdielne hodnotia rozpad Československa. Slováci pozitívnejšie.
To ma prekvapuje. Podľa výskumu MVK spred dvoch rokov by si väčšina Slovákov opäť vybrala Československo, keby mala možnosť voľby. Skutočnosť po rozpade bývalej federácie však Slováci vidia asi realistickejšie ako Česi.
Ako to myslíte?
Jednoducho vidia, že život v samostatnom štáte má okrem nevýhod aj nesporné výhody. Navyše nesplnili sa katastrofické scenáre, ktoré predchádzali zániku spoločného štátu. A v posledných rokoch pred terajšou krízou sa Slovensku ekonomicky darilo tak, že zo strany Čechov sa prejavila aj určitá žiarlivosť. Ale uvidíme, čo bude po kríze.
V Česku i na Slovensku zistil výskum negatívny postoj väčšiny voči rómskemu etniku. U nás sa však pridružil aj pomerne vysoký podiel nepriaznivých pohľadov na Židov. Žeby sa znovu oživovali antisemitské nálady?
To neviem posúdiť, naša agentúra to neskúmala a nepoznám metodiku výskumu Pew Research Centra. Je však možné, že v súvislosti s ekonomickou krízou, ktorá si vždy hľadá nejakého vinníka, sa niektoré antisemitské resentimenty vrátili. Ale iba opakované zisťovanie by mohlo ukázať, či už ide o nejaký trend, alebo len o výsledok istého zhluku príčin.
Súvisiace články