Protestujúci uspeli
Na rozdiel od opakovaných neúspešných pokusov z minulosti sa už aj protestujúcim na Slovensku podarilo dosiahnuť cieľ. Úspešné boli nátlakové akcie robotníčok na východe Slovenska aj autodopravcov.
Autodopravcovia pre nespokojnosť s mýtom zablokovali cesty.
Ich päťdňová blokáda ciest prinútila v januári vtedy ešte Ficovu vládu upraviť podmienky mýtneho systému pár dní po jeho zavedení, v lete si zase šičky z Hencoviec štrajkom vydobyli vyššie platy.
„Mám nezamestnaného manžela, rodinu teraz vlastne živím ja, pritom zarobím len 260 eur. Máme päťročné dieťa, chodí do škôlky, treba aj z niečoho žiť. Ešteže bývame u svokra a ten nám trochu pomáha aj finančne,“ približovala situáciu jedna zo štrajkujúcich Erika Konkoľová.
Vedenie firiem Kali Agro a Slo.Vi ich požiadavky na rast miezd a lepšie pracovné podmienky odmietalo. Tristo pracovníčok však vstúpilo do ostrého štrajku, v ktorom ich podporovalo vedenie odborového zväzu. Nepretržite strážili všetky brány do areálu, kde sídlia firmy Kali Agro a Slo.Vi, aby majitelia nemohli presunúť výrobu do neďalekého Humenného. Vydržali napriek nátlaku zo strany talianskych majiteľov, keď jeden z nich pred fabrikou takmer zrazil štrajkujúce ženy a šéfa OZ KOVO Emila Machynu. Uskočili v poslednej chvíli. Machyna potom podal trestné oznámenie na polícii.
Taliani sa pokúšali rozposielať falošné informácie, že štrajk sa skončil. Situáciu chceli nezákonne riešiť najatím brigádničiek, čo im nevyšlo. Neuspeli ani na polícii, keďže právo na štrajk vyplýva z ústavy.
Po siedmich dňoch štrajku a jednom protestnom pochode si napokon obe strany sadli za rokovací stôl. Ženy s hrubou mzdou 320 eur si vydobyli o 50 eur vyššie platy aj zlepšenie pracovných podmienok. „Denné normy boli niekedy stanovené tak, že ich nebolo možné splniť,“ povedala odborová predáčka Jana Polaščíková.
Platy však zostávajú nízke aj po ťažko vydupanom zvýšení. Čisté mzdy v Hencovciach v prepočte na koruny nedosahujú ani 10-tisíc. „Je úbohé, že v dnešnej dobe zarobí pracujúca žena tak málo. A to ešte pracujeme na zmeny. To sú na tom potom naozaj lepšie ženy, ktoré nemajú prácu,“ myslí si jedna zo štrajkujúcich Henrieta Valcerová. Má malé deti a dokáže vyžiť len vďaka tomu, že manžel pracuje v Írsku. „Museli sme súrne riešiť bývanie, ak by sme mali žiť z tunajších príjmov, tak by to nešlo. Manžel je tam štyri roky a zatiaľ sa ani vrátiť nechce,“ hovorí mladá žena.
Štrajk šičiek z Hencoviec bol najdlhší zo všetkých od roku 1989 na Slovensku aj v Česku a v tomto roku bol druhou úspešnou nátlakovou akciou. Hneď v januári po spustení nového elektronického mýta dali verejne najavo nespokojnosť s novým systémom autodopravcovia.
Zablokovali vybrané cesty, čím poukazovali na nedostatky celého systému. Žiadali vládu aj prehodnotiť spoplatnené úseky. Odstavené kamióny komplikovali dopravu, najväčšie kolóny sa vytvárali najmä v hlavnom meste. Pridali sa však aj kamionisti v Trnave, Trenčíne, Košiciach a Nitre.
Protestujúci boli vystavení tlaku zo strany polície, ktorá vodičom kamiónov zadržala vodičské preukazy. Situáciu politicky využila vtedy ešte opozičná SDKÚ, ktorá protestujúcim Únii autodopravcov a Združeniu cestných dopravcov Česmad Slovakia podporila.
Únia autodopravcov žiadala skrátenie úsekov ciest 1. triedy, na ktorých sa platí mýto, z takmer 1 500 len na 333 kilometrov, vedúcich paralelne s diaľnicami a rýchlostnými cestami.
Ficov kabinet najprv odmietal s autodopravcami rokovať, kým nezrušia blokádu ciest. Únia autodopravcov to odmietla, tak premiér rokoval len so zástupcami Česmadu. Dohodli sa na znížení spotrebnej dane na naftu, ako aj na tom, že štát do konca mesiaca nevyberal mýto na väčšine spoplatnených úsekov. Po tomto rokovaní sa protest skončil, do niekoľkých hodín boli cesty opäť prejazdné.
Súvisiace články