Náhody na Ústavnom súde?
V politicky citlivých kauzách sa Ústavný súd neponáhľa s rozhodovaním. Také bolo minulotýždňové rozhodnutie, že štát nemôže stavať diaľnice a cesty na pozemkoch, ktoré mu nepatria. V minulosti sa dlhé roky vlieklo rozhodovanie o interrupciách.
Inokedy zase Ústavný súd reagoval relatívne rýchlo. O osude Špeciálneho súdu rozhodol za rok aj dva mesiace. Vytvára sa tým podozrenie, akoby zohľadňoval politické a vládne pomery.
„Ústavný súd by mal rozhodovať nezávislé od politickej situácie,“ nazdáva sa Šarlota Pufflerová zo združenia Občan a demokracia. Politickému analytikovi Jánovi Baránkovi sa takéto časové zhody, ktorých je viacero, nezdajú len náhodné. „Neviem tam vylúčiť politickú súvislosť,“ podotkol analytik. Spýtal sa, prečo tak dlho trval verdikt o diaľniciach „Je jasné, keby tento nález vydali pred voľbami, tak by to vláde Roberta Fica mohlo poškodiť,“ myslí si Baránek.
Bývalá opozícia napadla zákon vtedajšieho ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer) o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic na Ústavnom súde ešte začiatkom roka 2008. Ten až v novembri 2009 rozhodol o prijatí podania, ale účinnosť sporného zákona nepozastavil. Počas troch rokov platnosti zákona sa dotkol až 1 338 ľudí. Buldozéry znehodnotili pozemky prípravou na výstavbu diaľnice, ale v mnohých prípadoch sa ľudia ani nedočkali vyplatenia peňazí.
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková vlani povedala, že podľa sudcu spravodajcu o vyvlastňovacom zákone sa rozhodne až tesne po voľbách, lebo sa mu to zdá lepšie ako pred voľbami. Poslankyňa Lucia Žitňanská z SDKÚ už vtedy reagovala tak, že takéto politické kalkuly do uvažovania sudcu a Ústavného súdu nepatria.
Bývalý sudca Ústavného súdu Eduard Bárány chápal vtedajšie vyjadrenia sudcov ako istú zdržanlivosť, aby sa Ústavný súd nestal súčasťou politickej hry. „Osobne si myslím, že by nebolo bývalo dobré toto rozhodnutie prijať pár týždňov pred voľbami. Tým by sa Ústavný súd stal nechtiac súčasťou predvolebnej kampane,“ domnieva sa Bárány. Navyše, podľa neho Macejková ani nemohla vedieť, ako sa vo veci rozhodne.
Politológ Tomáš Koziak si tiež myslí, že keby sa o kauze rozhodlo tesne pred voľbami, politicky by to Ústavnému súdu mohlo poškodiť. Za iný problém však považuje to, že o kauze sa mohlo rozhodnúť aj skôr ako len krátko pred voľbami. „Je to vecou súdu, prečo to tak dlho trvalo,“ dodal Koziak. Analytik Baránek si myslí, že Ústavný súd má byť apolitický a nezávislý a nerozhodovať o kauze krátko pred voľbami pripúšťa len v špecifickom prípade.
Až po šiestich rokoch bolo známe, ako ďalej v prípade interrupcií. Poslanci sa v tejto veci obrátili na Ústavný súd v roku 2001 a súd rozhodol v roku 2007. Odkladanie rozhodnutia sa zdôvodňovalo čakaním na verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, potom sa zase hovorilo, že súdu chýbajú sudcovia a noví ešte neboli zvolení.
Podľa súdu ženám možno na ich žiadosť legálne vykonávať potraty do dvanásteho týždňa tehotenstva. Protiústavnou sa však stala vyhláška ministra zdravotníctva, podľa ktorej sa mohli robiť potraty pri genetických poruchách plodu až do 24. týždňa tehotenstva. Spor o interrupcie rozhádal za Dzurindovej vlády kresťanských demokratov s liberálnou stranou ANO Pavla Ruska.
Eduard Bárány hovorí, že prípady ako interrupcie sa rozhodli v primeranej lehote. „Keď sme mali na Ústavnom súde interrupcie, zisťovali sme, ako dlho sa podobné prípady rozhodujú vo svete. Ústavný súd bol trochu rýchlejší, ako je priemer v takýchto veciach,“ poznamenal Bárány. Podľa neho je potrebné vnímať, o aké kauzy ide. V konaniach, kde sa posudzuje trebárs, či je niekto zákonne držaný vo väzbe, tak tam je dlhá lehota rozhodovania neprípustná.
Otázkou je, ako rýchlo by mal Ústavný súd konať. V prípade podania o tzv. vyvlastňovacom zákone súd nebol viazaný žiadnymi lehotami. Právnik Vladimír Pirošík si vie do budúcnosti predstaviť, že by bol Ústavný súd viazaný písaným alebo nepísaným pravidlom, aby rozhodol vo veľkorysej lehote troch rokov. „Už sú tu minimálne dva precedensy, kedy legislatíva núti rozhodnúť Ústavný súd relatívne rýchlo,“ poznamenal Pirošík. Súd má stanovené termíny v prípadoch, keď rozhoduje ako odvolací orgán, a to pri konštatovaní parlamentu, že bol porušený zákon o konflikte záujmov a keď v zmysle novely zákona o obecnom zriadení musí rozhodnúť o volebných sťažnostiach.