Lekári dali ultimátum
Lekári, ktorí tento týždeň na hodinu prestali ordinovať, aby dali najavo nespokojnosť s pomermi v zdravotníctve, vo štvrtok ohlásili ďalšie akcie. A to, že od júna nebudú ošetrovať viac pacientov, ako im zaplatia zdravotné poisťovne.
Ľudia sa tak podľa nich môžu pripraviť na to, že na vyšetrenie u špecialistu či operáciu budú čakať oveľa dlhšie ako doteraz. Už dnes sa pritom na niektoré zákroky čaká aj niekoľko mesiacov, dokonca vyše roka.
K obmedzeniu výkonov pristúpia v prípade, že do dvoch mesiacov kompetentní nespravia potrebné zmeny vo financovaní zdravotníctva. Žiadajú od zdravotných poisťovní zvýšiť úhradu výkonov minimálne na osem percent, čo však poisťovne odmietajú. Ministerstvo zdravotníctva hrozbu lekárov nekomentovalo. Hovorkyňa Katarína Zollerová len uviedla, že rezort začal robiť „systémové opatrenia“, ktoré môžu problémy lekárov a sestier riešiť. Malo by ísť o transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti či zmeny v liekovej politike, ktoré však niektorí odborníci za komplexné riešenie nepovažujú. Ani lekári.
„Nebudeme robiť zadarmo. Ak budeme objednávať na termín, pacienti budú čakať,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Nie je pritom vylúčené, že od júna si niektorí z nich na vyšetrenie počkajú aj viac ako rok. Ako totiž Pásztor dodal, už teraz majú kolegu, ktorý pacientov objednáva na rok 2013.
Osem percent, ktoré špecialisti od poisťovní požadujú, je podľa prezidenta súkromných lekárov minimum, ktoré im v čase zvyšovania dopytu po zdravotnej starostlivosti zabezpečí, aby neboli v strate. „Reálne by sme potrebovali dvadsať až tridsať percent,“ povedal Pásztor.
Na zlepšenie finančnej situácie lekári navrhujú aj spoluúčasť pacientov. Podľa Pásztora by sa malo uvažovať buď nad zavedením fixného doplatku za zdravotnú starostlivosť, napríklad vo výške jedného eura za každé ošetrenie, alebo nad pripoistením. „Tretím krokom, ale najviac bolestivým, je umožniť občanovi, ktorý chce financovať svoju zdravotnú starostlivosť zo svojich súkromných zdrojov, aby tak mohol urobiť u všetkých poskytovateľov,“ doplnil.
Podľa šéfa parlamentného výboru pre zdravotníctvo Viliama Novotného (SDKÚ) je zo všetkých troch návrhov najreálnejší variant pripoistenia. „Pripoistenie majú vo svojich programoch všetky politické strany a momentálne sa tým veľmi intenzívne zaoberá aj ministerstvo zdravotníctva. Tu vidím aj ja cestu, ktorou by sme sa mali uberať, aby bolo viac zdrojov v zdravotníctve a aj súkromní lekári mali vyššie platy,“ povedal. Snahu presadiť fixné doplatky, ale aj osempercentné zvýšenie úhrady od zdravotných poisťovní však považuje za nemožné. „Vzhľadom na tohtoročný napätý rozpočet poisťovní to považujem za nereálne,“ povedal.
Ako neprijateľnú označil Petr Kalist (SaS) aj lekármi navrhovanú vlastnú úhradu pacienta za ošetrenie. „Určite nie je možné, aby si človek hradil celé ošetrenie sám. Myšlienkovo to nie je zlé, ale v praxi nereálne,“ povedal. Zároveň dodal, že problém by bol aj s fixnými doplatkami. „Tie nezohľadňujú náročnosť výkonov. Je totiž rozdiel, či vám lekár iba predpíše liek, alebo ste u neho prvýkrát na vyšetrení a podobne.“
Riešenie, ako zvýšiť príjmy v zdravotníctve, vidí Kalist skôr v zmene platieb za zdravotné výkony. „Lekári sú teraz totiž platení podľa cien z roku 1996, nemajú teda dostatočné platby od poisťovní a teraz ešte aktuálne dochádza aj ku kráteniu,“ vysvetlil.
Ďalší člen zdravotníckeho výboru a Novotného stranícky kolega Ivan Chaban ocenil snahu lekárov ponúknuť konkrétne riešenia. „Vidím v tom prvú lastovičku spolupráce, po ktorej minister volá,“ povedal. Zároveň dodal, že sa mu páči variant pripoistenia aj plnej úhrady pacienta za ošetrenie.