Pre samosprávy bude problém pomôcť vysťahovaným
Vládne rozhodnutie zrušiť reguláciu nájomného v reštituovaných domoch, umožniť ich vlastníkom vypovedať nájomné zmluvy s užívateľmi a poskytnúť im iné bývanie, samosprávy neprijali s nadšením.
Štát sa totiž po dvoch desaťročiach váhania rozhodol tento ťaživý problém presunúť najmä na ich plecia.
Práve ony by sa dotknutým nájomníkom mali postarať o náhradné byty, hoci na výstavbu nových nemajú pozemky a pôvodný obecný bytofond zväčša rozpredali. Žiadajú preto, aby nájomníci mohli dostať namiesto náhradného bývania finančnú kompenzáciu.
Podmienky štátnej pomoci, na ktorú chce ministerstvo výstavby vyčleniť 73 miliónov eur, zatiaľ nie sú jasne definované.
Ministerstvo dopravy vyčíslilo počet domov súkromných vlastníkov s obmedzenou výškou nájomného na 923. Z nich až 706 má byť v Bratislave. V hlavnom meste ich rezort rozdelil podľa „obvodov“, hoci takéto členenie sa už od pádu socializmu v roku 1989 nepoužíva.
Až 527 bytov je podľa údajov ministerstva v bratislavskom „prvom obvode“, pod ktorým si zrejme treba predstaviť mestskú časť Staré Mesto. Jej starostka a zároveň poslankyňa parlamentu za SDKÚ Tatiana Rosová stredajší verdikt vlády označila za „nie veľmi šťastný“.
„Po monitoringu možných pozemkov na výstavbu nájomných bytov sme skonštatovali, že miestny úrad nijaké vhodné nevlastní. Budeme síce hľadať ďalšie možnosti riešenia, no len samospráva problém vyriešiť nedokáže, potrebná je súčinnosť so štátnymi úradmi,“ reagovala. Podľa nej by sa mala okrem náhradných bytov otvoriť aj možnosť finančnej kompenzácie pre nájomníkov.
V „treťom obvode“, do ktorého v starom socialistickom členení Bratislavy spadala aj dnešná mestská časť Nové Mesto, má byť podľa ministerstva 98 bytov v reštituovaných domoch. Novomestský miestny úrad tieto počty považuje za nepresné. Pôvodne síce týchto bytov evidoval až 261, no v súčasnosti ich podľa hovorcu miestnej samosprávy Marka Tettingera zostalo už iba 45. Hoci na uspokojenie nájomníkov by stačilo postaviť jediný vežiak, ani na ten nemá mestská časť vyhovujúci pozemok.
Z vládou odobrených návrhov zákonov o deregulácii nájomného a náhradných nájomných bytoch sú pobúrení aj postihnutí Bratislavčania. „V parlamente bude ešte pri debate o nich veľmi horúco,“ mieni staromestský nájomník Kristián Straka z občianskeho združenia Právo na bývanie.
„V návrhu zákona sa hovorí o domoch, ktoré boli vydané oprávneným osobám podľa reštitučných zákonov – teda reštituentom. Predmetné domy sú však už v drvivej väčšine v celkom iných rukách. Vláda by radšej mala nabrať odvahu otvoriť a preveriť reštitúcie. Narazila by na horu špinavostí – prípadov štandardného zneužitia právomocí primátorov, starostov a iných verejných činiteľov, porušení zákonov, napáchaných krívd,“ odporúča Irena Dorotjaková z ďalšieho bratislavského združenia Iniciatíva obyvateľov zreštituovaných domov.
Bratislavskí nájomníci aj miestne samosprávy by prijali, keby sa problém reštituovaných domov riešil finančným odškodnením. Najmä v súvislosti s tým, že v hlavnom meste je v súčasnosti až okolo 5-tisíc nových neobývaných bytov, ktoré zatiaľ ich súkromní investori nedokázali predať. Aj takých, ktoré nespadajú do kategórie luxusných. Ak by sa stanovila rozumná regulovaná cena bytu v novostavbe, ktorú by uhradil nájomník vysťahovaný z reštituovaného bytu, a zvyšok do trhovej ceny by vlastníkovi objektu dorovnal štát, boli by všetci spokojní. „Štát by nám mal pomôcť takto, nie dávať dotácie zadlženým obciam, ktoré by ich mohli zneužiť,“ mieni Dorotjaková.
Mimo Bratislavy, kde je reštituovaných domov podstatne menej, sa tieto problémy budú riešiť ľahšie. „V Trenčíne by sa podľa zdrojov ministerstva malo nachádzať len asi 30 takýchto bytov, ich nájomníkom teda dokážeme pomôcť. Aj vzhľadom na fakt, že v súčasnosti chystá v meste súkromný investor výstavbu až 700 nových bytov, z ktorých časť by mala prevziať samospráva,“ uviedol trenčiansky hovorca Richard Nemec.