Čo sudcom nedovolia, prokurátori môžu
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská má iný meter na sudcov a iný na prokurátorov. Zatiaľ čo v prvom prípade presadila, že sudca, ktorý pôsobil ako minister, poslanec alebo štátny tajomník, môže po návrate do talára šéfovať súdu až po uplynutí piatich rokov, v návrhu novely zákona o prokuratúre takéto ustanovenie chýba. Pôvodne Žitňanská tvrdila, že nový zákon o prokuratúre bude kopírovať zmeny v justičných normách.
Podľa rezortu sa takýto paragraf do zákona, ktorý má parlament schvaľovať už v máji, nedostal preto, lebo prax ukázala, že v prípade prokuratúry to nie je nevyhnutné. Na druhej strane, v kuloároch sa v súvislosti s možnými kandidátmi na post generálneho prokurátora spomína aj terajší štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka. Ak by sa zákon zmenil, kandidovať by nemohol.
„Balík zmien na prokuratúre je stále v legislatívnom procese a pokiaľ poslanci prejavia záujem a budú považovať takúto zmenu za potrebnú, môžu navrhnúť aj takéto opatrenie,“ tvrdí hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Parlament sa vráti k voľbe generálneho prokurátora už čoskoro. Najprv by sa po náleze Ústavného súdu mala zopakovať tajná voľba, v ktorej sa stretnú kandidáti z predchádzajúceho kola bývalý prokurátor Dobroslav Trnka a Jozef Čentéš. Ak ani jeden neuspeje, bude nasledovať verejná voľba s novými kandidátmi. Jedným z nich by mohol byť aj štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka, ktorý prišiel do rezortu z Generálnej prokuratúry. Žilinka má v súčasnosti pozastavený výkon funkcie prokurátora a môže sa na prokuratúru kedykoľvek vrátiť. Ministerstvo vnútra to nateraz odmieta. „Vylučujeme, že by sa štátny tajomník pán Žilinka uchádzal v najbližšej dobe o post generálneho prokurátora. Je štátnym tajomníkom, aj ním zostane,“ reagoval hovorca rezortu Gábor Grendel.
Podľa prokurátorov sa však Žilinka výraznou mierou podieľal na zmene zákona o prokuratúre, hoci normu pripravovalo ministerstvo spravodlivosti. „Aj pri minulej voľbe sa stalo, že politici nominovali kandidátov, ktorí slúžili len na odvedenie pozornosti od kandidáta, ktorého v skutočnosti politické strany preferovali,“ vyhlásil prokurátor, ktorý si želá zostať v anonymite. Podľa neho aj v tomto prípade platí, „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“.
Pri voľbách generálneho prokurátora v decembri 2003 počas druhej Dzurindovej vlády nebola koalícia tiež jednotná pri podpore svojho kandidáta. Tajná voľba sa musela opakovať. Podporu naprieč koaličným a opozičným táborom mal najprv prisľúbenú poslanec Miroslav Ábelovský (HZDS), ktorý bol ochotný vzdať sa postu poslanca. Koalícia postavila dvoch kandidátov, opozícia jedného. Nakoniec zvíťazil Dobroslav Trnka, ktorého navrhol odídenec z SDKÚ Ivan Šimko. Trnka získal 84 hlasov, podporili ho poslanci poslaneckých klubov KDH, Smer, KSS, ANO a SMK, naopak, hlasy nedostal od HZDS a SDKÚ.