Ťažko je iba zbabelcom
Judita Bognárová sa zo dňa na deň musela stať živiteľkou rodiny. Život jej zmenil výbuch v chemičke, po ktorom jej manžel zostal na invalidnom dôchodku. Zrazu zostalo všetko na nej, bola to ona, kto mal zabezpečiť hlavný príjem domácnosti, od koho sa očakávalo, že všetko vyrieši.
„Do výbuchu v závode bol muž hlavou rodiny. Potom zostal na invalidnom dôchodku a ja som sa musela snažiť. Pre ženu to nie je ľahké,“ spomína 87-ročná vyučená predavačka z Dolných Salíb, spoluzakladateľka spolku Živena. Pani s dvomi barlami, ktorá dnes žije v domove dôchodcov, však hrdo hovorí, že poctivo odrobila všetko až do konca. „Treba ísť ďalej. Človek to musí prekonať.“
Nezamýšľala sa nad tým, či to mala ako žena ťažšie. Načo aj. „Hovorilo sa tomu po česky ,půl řízka’. Čiže ženy na tej istej pozícii dostali za tú istú prácu len pol rezňa na rozdiel od mužov. Oni dostali vždy celý.“
Pre vyčerpanosť skončila aj v nemocnici. Mužovi sa na invalidnom dôchodku priťažilo a zhoršil sa aj jej zdravotný stav. Stalo sa to tesne predtým, ako sa mali presťahovať do domova dôchodcov, v ktorom videli po rokoch práce šancu, ako normálne dožiť. „Boli sme v nemocnici, obaja vyčerpaní. On to do domova, žiaľ, už nestihol,“ rozpráva.
Aj ďalšia obyvateľka domova Zuzana Šeboková hovorí, že keď sa chlapovi stane niečo zlé a na všetko zostane žena sama, je to problém. Jej manžel Samuel mal nehodu a zranené koleno, čo potom urýchlilo ich odchod do domova dôchodcov. Hoci obaja celý život robili v tom istom podniku, jej manžel má penziu vyššiu o 100 eur. „Asi skôr preto, že som bol na trochu inej pozícii,“ hovorí Samuel Šebok.