Minimálna mzda zostáva. Zatiaľ
Zvýši sa, zmrazí alebo úplne zruší? O ďalšom osude minimálnej mzdy bude už v auguste rokovať tripartita. Odborári ju zo súčasných 317 eur žiadajú zvýšiť o 4,1 percenta na takmer 330 eur. Zamestnávatelia by najskôr prijali jej úplné zrušenie, alebo aspoň zachovanie jej terajšej úrovne. Bez dohody oboch sociálnych partnerov má však rozhodujúce slovo ministerstvo práce, a to zatiaľ svoje plány bližšie neprezrádza.
Podľa zamestnávateľov je minimálna mzda zbytočná a bráni pružnejšiemu pracovnému trhu. „Má najmä negatívny vplyv na vytváranie nových pracovných miest,“ argumentuje Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Upozorňuje, že táto podmienka marí šance zamestnať sa najmä nekvalifikovaným pracovníkom, keďže mzdové náklady by prevyšovali pridanú hodnotu ich práce. A takisto láka firmy zamestnávať ľudí načierno, prípadne využívať iné náhradné formy práce.
Odborári však so zrušením najnižšej mzdovej hranice zásadne nesúhlasia. „Nejde predsa len o ekonomický, ale aj sociálny nástroj. Človek musí zarábať aspoň toľko, aby zabezpečil dôstojný život pre seba a svoju rodinu,“ zdôrazňuje prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Zrušenie minimálnej mzdy odmieta aj sociologička SAV Zuzana Kusá. „V ústave aj medzinárodných dohodách, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, je zakotvený nárok na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu. Z tohto hľadiska je inštitút minimálnej mzdy kľúčový,“ pripomína. Ministerstvo pri vyjednávaní o mzdovom minime by sa malo podľa nej dôraznejšie postaviť za občana a predkladať na tripartite aj informácie o zvyšovaní nutných nákladov na život. „Zamestnávatelia vnímajú len ekonomickú stránku mzdy a nechápu, že z nej treba aj vyžiť,“ dodáva.
Ako nepriateľ minimálnej mzdy je dlhodobo známy aj minister práce Jozef Mihál. Jej zrušenie pripúšťa po zavedení odvodového bonusu. „Ľuďom, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a bez minimálnej mzdy by dostávali veľmi nízke platy, by potom štát doplatil sociálnu dávku. Kým odvodový bonus nebude, minimálnu mzdu ministerstvo plánuje ponechať,“ uviedla hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová.
Zamestnávatelia už v minulosti navrhovali aspoň zaviesť rozdielnu minimálnu mzdu – v chudobnejších regiónoch nižšiu, aby tak vraj podniky mali vyššiu motiváciu zamestnávať aj nekvalifikovaných. „To je nezmysel. O takých by zamestnávatelia naďalej nemali záujem. Skôr by pod hranicu minima stlačili už zamestnaných pracovníkov, najmä ak vo svojom okolí nemajú pracovnú alternatívu. A regionálne rozdiely by sa prehĺbili ešte viac,“ oponuje Gazdík. Podľa neho sa štát v úsilí zapojiť do roboty aj ľudí bez vzdelania nesmie spoliehať na súkromný sektor, ale, naopak, využiť na to vlastné vhodné nástroje.
Minimálna mzda sa upravuje vždy k 1. januáru, zvyčajne podľa rastu priemernej mzdy za predminulý rok. Konečný verdikt zostáva na ministerstve práce a vláde.
Hoci priemerná mzda sa v roku 2010 zdvihla len o 3,2 percenta, teda minimálna mzda by od januára 2012 mala podľa toho stúpnuť na 327,14 eura, odborári požadujú zvýšenie na 330 eur. Obhajujú to potrebou zahrnúť do sumy aj nárast inflácie či dosahy vládnych šetriacich balíčkov. „Aj tak sú požiadavky odborárov príliš skromné,“ myslí si Kusá.
Zrušenie mzdy by skomplikovalo aj iné zákony. V Zákonníku práce je napríklad šesť minimálnych mzdových nárokov, ktoré sa odvíjajú práve od minimálnej mzdy. S minimálnou mzdou súvisí aj aktivačný príspevok, nemocenské dávky, je parametrom v zákone o preukazovaní pôvodu majetku, zákona o pobyte cudzincov, zákona o štátnej službe a ďalších.
Minimálnu mzdu poberá zhruba každý pätnásty Slovák. Hodnotou patrí k najnižším v rámci Európskej únie. Je síce mierne vyššia ako v Česku a Maďarsku, takmer na úrovni Poľska, no aj takmer 5,5-krát nižšia ako v Luxembursku. Dánsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Taliansko a Nemecko minimálnu mzdu nemajú. „Som presvedčená, že aj v týchto štátoch majú určené slušné mzdové minimá na úrovni jednotlivých sektorov,“ namieta Kusá.
| Aká je minimálna mzda v štátoch EÚ | |
| Štát | minimálna mzda (v eurách) |
| Bulharsko | 122,71 |
| Rumunsko | 137,30 |
| Litva | 231,70 |
| Lotyšsko | 253,77 |
| Maďarsko | 256,99 |
| Estónsko | 278,02 |
| Česko | 311,39 |
| Slovensko | 317,00 |
| Poľsko | 317,58 |
| Chorvátsko | 390,94 |
| Portugalsko | 554,17 |
| Cyprus | 594,00 |
| Malta | 654,85 |
| Slovinsko | 734,15 |
| Španielsko | 738,85 |
| Grécko | 862,82 |
| Veľká Británia | 1 169,49 |
| Francúzsko | 1 343,77 |
| Belgicko | 1 387,50 |
| Holandsko | 1 416,00 |
| Írsko | 1 4661,85 |
| Luxembursko | 1 724,81 |