Progresívne dane? Bohatí sú za aj proti
Zdaniť či nezdaniť najbohatších výrazne viac ako tých s nižšími príjmami? Túto priam hamletovskú otázku počuť v čase finančnej krízy veľmi často.
Pred časom vyzval americký Kongres zvýšiť dane pre mimoriadne bohatých miliardár Warren Buffett. Podobnú iniciatívu prezentovali aj bohatí Francúzi. Španielska socialistická vláda zase už opäť dočasne zaviedla daň z bohatstva, ktorá bola v krajine zrušená pred tromi rokmi. Bude ju musieť platiť asi 160-tisíc občanov s majetkom nad 700-tisíc eur.
A ako rozmýšľajú sami slovenskí „boháči“? Boli by tiež ochotní prispieť k ozdraveniu verejných financií tým, že by zo svojich vysoko nadštandardných príjmov platili aj podstatne vyššie dane?
Niektorí s tým nemajú nijaký problém. Iní oponujú údajným návratom k socializmu, kde nivelizácia platov, aj cez rôzne typy daní pre slobodných či lepšie zarábajúcich, bola súčasťou ideológie, ktorú história zavrhla.
Štátny rozpočet by napríklad neváhal štedro podporiť Andrej Glatz, riaditeľ Mercedes-Benz Slovakia a honorárny konzul Peru na Slovensku. „Určite by to z mojej strany bolo možné, pravda, len ak by sa súčasne znížili verejné výdavky,“ uvažuje. Nemyslí tým však ďalšie finančné okresanie už beztak podvyživeného zdravotníctva či školstva. Ide mu predovšetkým o zníženie nepotrebnej administratívy v štátnej správe. „Samozrejme, je aj otázkou, o koľko by sa dane zvýšili. Ako sa už neraz ukázalo, príliš vysoké dane pôsobia kontraproduktívne,“ mieni Glatz.
Aj poslanec Smeru a exminister financií Ján Počiatek, ktorý v majetkovom priznaní za minulý rok uviedol príjmy vo výške takmer milióna eur, čo je najviac spomedzi jeho kolegov v Národnej rade, odpovedá jednoznačne: „Áno.“ S dodatkom, že by to bolo v súlade so súčasným celoeurópskym trendom. „Prirodzene, nebol by som rád, keby sa peniaze získané progresívnym zdaňovaním rozplynuli v nejakých nezmyselných projektoch. Niektorí občania si však dosť naivne myslia, že štát dramaticky plytvá – čo vôbec nie je pravda,“ zdôraznil.
Úplne opačný názor prezentuje minister hospodárstva zo sulíkovskej družiny Juraj Miškov. Niekdajší šéf renomovanej reklamnej agentúry sa zásadne stavia proti tomu, aby si dobrovoľne zmenšil majetok. „Progresívnu daň považujem za socialistický nezmysel, ktorého jediným cieľom je trestať šikovných a usilovných. Na Slovensku funguje systém uplatňovania odpočítateľnej daňovej položky, ktorý zabezpečuje daňovú spravodlivosť,“ tvrdí.
Myslí tým na „milionársku daň“, ktorú dnes na princípe znižovania daňovej odpočítateľnej položky platia už ľudia s hrubou mzdou okolo 1 750 eur. Od príjmu asi 3 100 eur mesačne sa však táto nezdaniteľná časť dostáva na nulu. Takže tí s ešte vyšším platom jej vplyv už necítia. A už sama pravica v opozičných časoch vyčítala Ficovej koalícii, ktorá toto opatrenie prijala, že v skutočnosti viac postihuje strednú vrstvu ako ozajstných milionárov. Radičovej vláda ho preto chce od budúceho roka zrušiť v rámci navrhovanej reformy daní a odvodov.
Výhrady podobné Miškovovým má takisto Jaroslav Haščák z manažmentu skupiny Penta Investments. Hoci priamo odpovedať odmietol, stanovisko aj v jeho mene poskytla Penta: „Vnímame to skôr ako gesto, ktoré má vyjsť v ústrety narastajúcemu populizmu. Nie je riešením pre vysoko zadlžené krajiny,“ uviedla hovorkyňa Lea Krčmáriková.
Neutrálny a skôr vyčkávací postoj nateraz zaujal generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a šéf Klubu 500 Vladimír Soták. „Tých, ktorí v našej krajine tvoria reálne peniaze, je každý rok menej. Pýtam sa – dokedy!“ hodnotí situáciu v súvislosti s možným sprogresívnením daní.
Podľa Sotáka by sa v prvom rade mali naučiť šetriť a riadne hospodáriť všetci tí, ktorí sú platení z peňazí daňovníkov. Teda poslanci parlamentu, členovia vlády, predstavitelia obecných aj regionálnych samospráv a ďalší. „Ak prestanú kradnúť štátni úradníci a ich spojenci, potom budeme mať peňazí tak akurát. A zaručene nám bude lepšie!“ uzatvára.
Sociologička Sylvia Porubänová sa netají jednoznačnou podporou progresívneho zdaňovania euromilionárov či euromiliardárov. „Vzhľadom na ekonomickú situáciu a deklarované ciele a hodnoty Európskej únie by najbohatší naozaj mali prejaviť istú mieru solidarity a prispieť do spoločného mešca výrazne väčším dielom ako ľudia zo strednej triedy či tí chudobnejší,“ hovorí.
Názor politických strán sa líši podľa toho, či sú v opozícii, alebo v koalícii. Podľa opozičného Smeru by diery v štátnom rozpočte mali pomôcť zaplátať aj majetní ľudia. Strana Roberta Fica sa chystá na októbrovú schôdzu predložiť návrh zákona, ktorý rozšíri milionársku daň.
Aj poslanec národniarov Ján Mikolaj tvrdí, že kto viac má, môže viac venovať na verejné zdroje. „To neznamená, že tie peniaze prepadnú. Pôjdu do národných rozpočtov, ktoré môžu ísť napríklad do rozvoja školstva,“ podotkol.
Naopak, líder liberálov Richard Sulík by vyššie zdanenie bohatých považoval „za trestanie úspešnosti“. Člen Prezídia SDKÚ Ondrej Matej zase s úsmevom odporučil záujemcom o vyššie zdanenie, aby si určili aj sadzbu. „My o tom neuvažujeme, pretože SDKÚ presadzuje jednotnú daň ako motiváciu, aby bol väčší výber z väčšieho množstva peňazí,“ hovorí Matej.
Cieľovou politikou KDH je podľa šéfa poslaneckého klubu Pavla Hrušovského zavedenie princípu väčšej solidarity tých, ktorí majú viac, s tými, ktorí majú menej. „Nemyslím na tých, ktorým sa nechce pracovať a ktorí z akýchkoľvek dôvodov odmietajú slušne žiť.“ Diskusiu na túto tému je KDH ochotné absolvovať so záujmom, aby sa však nepoškodili ľudia, ktorí vďaka svojej práci a odborným schopnostiam dokážu pre seba vytvoriť väčšie majetkové hodnoty.
Súvisiace články