Študentom zdražie strava
V začínajúcom sa akademickom roku budú mať vysokoškoláci opäť hlbšie do vrecka. Okrem rastúcej výšky školného a zrušenia bezplatného externého štúdia si od septembra priplatia aj za stravu.
Ministerstvo školstva im totiž znížilo príspevok na jedlá vydané v školských jedálňach. Namiesto jedného eura im za obed či večeru zaplatí už len 80 centov. To sa môže prejaviť aj na ešte nižšej návštevnosti jedální, z ktorých sa už teraz viaceré obávajú o existenciu.
Rezort pod vedením Eugena Jurzycu (nominant SDKÚ) tvrdí, že k znižovaniu príspevkov pristúpil po revízii, ktorú vykonával do konca mája. „Ministerstvo školstva pristúpilo k regulácii výšky príspevku na vydané jedlo vzhľadom na obmedzené rozpočtové zdroje a narastajúce náklady na príspevky na stravovanie v posledných rokoch,“ odkázala Katarína Hamerlová z tlačového oddelenia.
Vedúci pracovníci vysokoškolských jedálni so skrátením príspevkov nesúhlasia a očakávajú najmä úbytok stravníkov. „Konkrétne čísla ešte nevieme, ale bude ich asi menej. Namiesto 1,80-eurového doplatku totiž u nás budú študenti doplácať už dve eurá, hoci my sme ceny nemenili,“ hovorí vedúca jedálne Univerzity Komenského Zuzana Bolcsová. Ako dodáva, narušiť to môže aj stravovacie návyky mladých. „Peniaze nazvyš nemajú a často si radšej dajú bagetu, ako by šli na riadny obed,“ myslí si.
„V jedálni fakulty sa stravujem občas, po zvýšení cien tam však už pravdepodobne nebudeme chodiť vôbec, pretože ceny v nej budú podobné ktorejkoľvek reštaurácii,“ hovorí Matej Dedinský, ktorý študuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Počty stravníkov vysokoškolských jedální sú pritom na minime už dnes a na väčšine univerzít využíva túto možnosť len šesť až 15 percent študentov. „U nás je podiel stravníkov najvyšší a pohybuje sa na úrovni tridsať percent, pričom doteraz sa z roka na rok zvyšoval, a to pravdepodobne vďaka možnosti skladania si jedla podľa seba,“ hovorí vedúci vysokoškolského stravovania na Technickej univerzite v Košiciach Tibor Faragó.
Podobný systém podľa jeho slov zaviedlo s úspechom už viacero univerzít, pričom práve stúpajúci počet stravníkov môže byť podľa neho jeden z dôvodov znižovania príspevkov, hoci tento krok neprichádza v najvhodnejšom čase. „Ceny energií či surovín totiž stúpajú a aj my sme ich pri prácnejších jedlách museli okrem spomínaného dvadsaťcentového doplatku dvihnúť približne o štyri percentá,“ dodáva.
Či chce rezort školstva šetriť na stravnom preto, aby ušetril na avizované 1,9-percentné zvýšenie platov učiteľov, zrejmé nie je. Na túto otázku ministerstvo nereagovalo. Sociologičku Moniku Čabálikovú prekvapuje, že o škrtoch sa vopred nehovorilo. „Môže preto ísť aj o šetrenie na menej nápadnom mieste, hoci na druhej strane by sa plošné príspevky dali nasmerovať aj adresnejšie,“ vraví.
Nezmenený však nateraz ostáva počet uhrádzaných jedál, a to na úrovni dvoch denne.
I keď prijaté zmeny sa týkajú len vysokých škôl, ministerstvo nevyvrátilo ani prípadný zámer zníženia príspevkov aj na ďalších stupňoch škôl, čo by sa už dotklo väčšieho počtu žiakov. Kým v materských školách je počet stravníkov takmer totožný s počtom detí, na základných školách sa blíži k 66 a na stredných školách k 37 percentám.